Autor: Mgr. Daniela Reľovská

Vitajte pri poslednej kapitole zo série Príbeh Zbierky. Táto časť obsahuje popis o tom, ako sa zbierka dostane na výstavu a čo všetko je potrebné na jej prípravu tak, aby zaujala návštevníka. Príprava výstavy od námetu až po zverejnenie zbierky v katalógu, všetky výhody aj nevýhody vystavovania zbierkových predmetov.

Aké zbierky by si návštevník prial vidieť? Ako zbierky nainštalovať aby zaujali náročnejšie návštevníkovo oko? Ako zaujať detského návštevníka?

Kútik umiestnený v aktuálnej výstave na hrade – Le femme fatale. Návštevník tu môže spísať svoje nápady a podnety, a tak svojou kreativitou prispieť k výstavnej činnosti v Ľubovnianskom múzeu.

STÁLA VS. KRÁTKODOBÁ VÝSTAVA

V prvom rade by kurátor mal vedieť rozlíšiť základný rozdiel medzi stálou a krátkodobou výstavou. Obidve typy výstav by mali vychádzať zo zamerania múzea, jeho plánu výskumnej a akvizičnej činnosti. Napr. ak sa Ľubovnianske múzeum vo svojej vedecko-výskumnej činnosti zameriava na okres Starej Ľubovne a oblasť Zamaguria a hlavné oblasti záujmu sú archeológia, história (spojená najmä s hradom Ľubovňa) a etnografia. Výstavy vytvárané v priestoroch Ľubovnianskeho hradu by mali súvisieť najmä s dejinami hradu a jeho architektúrou. Výstavy vytvárané v priestoroch Ľubovnianskeho skanzenu by sa mali zameriavať na každodenný život z vyššie spomínaných oblastí.

Stála výstava by mala primárne vychádzať zo zamerania múzea, skladať by sa mala zo zbierkových predmetov a môže byť obohatená (minimalisticky) o doplnkový materiál.  Krátkodobá výstava môže mať aj širšie zameranie a svojimi prevedeniami obohacuje výstavnú činnosť múzea aj o formy, ktoré pri stálej výstave nemusia byť vhodné. Krátkodobá výstava môže byť vo väčšom počte obohatená o doplnkový materiál.

Samozrejme, ako to naznačuje aj názov tak rozdiel je najmä v dobe jej trvania. Zatiaľ, čo stála výstava je odporúčaná na dlhšiu dobu (roky), krátkodobá výstava je plánovaná na kratší čas (mesiace).  

Fotografia zobrazujúca stálu výstavu na hrade Ľubovňa, výstava sa venuje manželkám majiteľom hradu z rodu Zamoyskich.  Výstava bola sprístupnená verejnosti roku 2016.

Fotografia zobrazuje krátkodobú výstavu na hrade Ľubovňa s názvom Chartula Pictoria. Výstava bola prístupná návštevníkom od apríla do septembra 2016.

Avšak, čo všetko je potrebné na vytvorenie stálej alebo krátkodobej výstavy, ktorá dokáže zaujať? Aké otázky si kurátor musí zodpovedať, aby výstava zaujala aj oko náročného diváka?

Námet

„Upútaj, aby si zvýšil túžbu venovať pozornosť“

Najväčším základom dobrej výstavy je námet. Kurátor sa na námet môže inšpirovať kdekoľvek. Od zamerania múzea, cez históriu regiónu až po odraz v zrkadle. Dokonca aj rovnaký námet môže byť spracovaný viac krát. Stačí ak ho kurátor pojme z iného pohľadu. Nápady a námety na výstavy mnoho krát pochádzajú aj z už spracovaného výskumu, či počas akvizičnej činnosti. Dobrý nápad môže kurátorovi ponúknuť aj návštevník, či nezaujatý divák. Potom si už len musí zodpovedať jednu základnú otázky. Viem zrealizovať výstavu s prihliadnutím na zbierkový fond múzea?

Zbierkové predmety na výstave sú styčným bodom. Všetky ostatné predmety a texty sú len doplnkovým materiálom, ktoré má zaujať aj laické oko. Dobrý nápad v kombinácii so zaujímavou skupinou zbierkových predmetov dokážu zatraktívniť celé múzeum aj pre skupinu návštevníkov, ktorí múzea vo voľnom čase nevyhľadávajú.  

Po duševnom rozjímaní o výstave je čas na praktickú časť, kedy kurátor spíše námetový list. Ten obsahuje základné údaje o výstave ako názov, tematické zameranie, sprievodné aktivity a pod.

Detail z prebiehajúcej výstavy na hrade Ľubovňa – Le Femme Fatale.

Výskum

Dobrý námet môže pochádzať aj z už vykonaného výskumu. Ak sa tak však nestane, druhým krokom k príprave výstavy je rozsiahly výskum. Ten sa zameriava na viaceré odvetvia pripravovanej výstavy a kurátor sa tak oboznamuje s  témou v jej historických, kultúrnych a spoločenských súvislostiach. V tomto bode už je akási predstava o tom, ako by mala výstava vyzerať. Môže sa však stať, že počas výskumu sa objavia neznáme skutočnosti, či sa do zbierkového fondu prijmú ďalšie zbierkové predmety. V tomto prípade má kurátor ešte stále možnosť pozmeniť celkový vzhľad a estetiku celej výstavy. Tú môžu pozmeniť aj technické parametre výstavných priestorov.

 Výskum je posledná fáza výstavy, kedy ešte nie je nič „čierne na bielom“. Kurátor si tak môže ešte premyslieť všetky prislúchajúce faktory od zbierkových predmetov až po sprievodné aktivity výstavy.

Ilustračná fotka z krátkodobej výstavy 2016 – Kríž. Láska, Sláva, Moc, Utrpenie. Predsieň výstavnej miestnosti, kurátori Ľubovnianskeho múzea aj túto chodbičku využívajú pri svojej tvorivej činnosti.

Libreto a scenár

Po rozsiahlom výskume témy a zbierkových predmetov kurátor začína pracovať na librete. V ňom sa hrubo načrtne kontext výstavy, technické vybavenie a logistika. Potom čo si po rozsiahlom výskume určil akým spôsobom bude výstava pojatá, to všetko spíše do libreta. Ide o hrubý náčrt výstavy, ktorý je skôr poňatý technicky, než odborne. Libreto obsahuje informácie, ktoré doplňujú atmosféru – technické záležitosti ako osvetlenie, spôsob inštalácie. Libreto by malo obsahovať aj finančné zaťaženie výstavy.

Libreto je takým „predskokanom“ pre odbornejšie spracovanie – scenár. Ide už o odbornú prácu, ktorá v spojitosti s libretom tvorí dôležitý archívny prameň uložený v archíve múzea. Scenár vychádza z pripraveného libreta. Scenár obsahuje definitívne rozloženie zbierkových predmetov, doplnkového materiálu a sprievodných informácii. Obsahuje aj sprievodné texty a ich umiestnenie v rámci výstavy. Inštalácia výstavy je vďaka podrobnému a odborne spracovanému scenáru uľahčená.

Viac o príprave libreta a scenára si môžete prečítať v článku: PALÁC ĽUBOMÍRSKÝCH – TVORBA LIBRETA A SCENÁRA NOVEJ STÁLEJ EXPOZÍCIE.

Konzervovanie zbierok

Aj keď si každá zbierka prejde konzerváciou pred jej uložením do depozitára, pri jej výbere na výstavu sa znovu zhodnotí stav. Na základe neho sa rozhodne o ďalšej „údržbe“ predmetu, či už len formou čistenia alebo konzervácie.

Ako prebieha konzervácia zbierkových predmetov si môžete prečítať v predchádzajúcom článku Príbeh zbierky III.

Konzervátor Ľubovnianskeho múzea pri práci.

Inštalácia výstavy

Po splnení všetkých predchádzajúcich úloh je na rade najdôležitejšia „praktická časť“ celej výstavy. Tá prebieha po prvotnej dohode medzi grafikom a kurátorom výstavy. Pri inštalovaní sa musí dbať na vhodné podmienky na inštalovanie. Tu patria najmä klimatické podmienky, osvetlenie a pod. Menšie predmety si vyžadujú viac svetla ako tie väčšie, preto by mali byť umiestnené smerom k oknu (ak sa v miestnosti nachádza). Pri inštalácii výstavy sa musí dbať aj na bezpečnosť zbierkových predmetov. Preto by v miestnosti mal byť nainštalovaný funkčný kamerový systém. Predmety, ak je to možné, by mali byť pripevnené, prípadne umiestnené pod vitrínou. Vo výstavných priestoroch by mali byť aj fyzické zábrany, aby sa návštevníci nemohli priblížiť k zbierkovým predmetom.

Inštalácia krátkodobej výstavy v roku 2016 – KRÍŽ. Láska, sláva, moc, utrpenie.

Katalóg

Záverečnou fázou je príprava katalógu, ktorá je jednou zo sprievodných aktivít výstavy. Katalóg je súbor odborných (sprievodných) textov doplnených o fotografie zbierkových predmetov použitých na výstave. Katalóg tak dlhodobo sprístupňuje zbierkové predmety múzea prezentované na výstave.

Katalógy vydané Ľubovnianskym múzeom – hradom v Starej Ľubovni za posledné 4 roky.

V Ľubovnianskom múzeu každoročne pripravujeme na hrade a skanzene dve krátkodobé výstavy. V súčasnosti je na hrade výstava Le Femme Fatale, ktorá sa zameriava na ženy hradu Ľubovňa. Minulého roku sme na skanzene zorganizovali výstavu Od zrnka k chlebu, ktorej katalóg získal druhé miesto vo výročných cenách Pamiatok a múzeí.

V súčasnosti na hrade pripravujeme a inštalujeme stálu výstavu v novo zrekonštruovanom paláci Lubomírskych. Návštevníci si ju budú môcť pozrieť už v roku 2021.


Použitá literatúra:

Koncepcia vedecko-výskumnej činnosti, Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, 2019.

THǾRNT, T.: Zbierky: In.: Zásady Štandardizácie a zvyšovania kvality múzeí, Bratislava: Zväz múzeí na Slovensku, 2015, s. 87 – 92.

PRASCH, H.: Prezentácia: In.: Zásady Štandardizácie a zvyšovania kvality múzeí, Bratislava: Zväz múzeí na Slovensku, 2015, s. 93 – 98.

WAIDACHER, F.: Dokumentácia a výskum. In.: Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava: Slovenské národné múzeum – Národné múzejné centrum, s. 115 – 116.

MRUŠKOVIČ, Š. – DARULOVÁ, J. – KOLLÁR, Š.: Múzejníctvo, muzeológia a kultúrne dedičstvo, Banská Bystrica, 2005, s. 139 – 160.