Zasadla akvizičná komisia

Autori: PhDr. Františka Marcinová, Mgr. Daniela Reľovská, Mgr. Radovana Rabíková

Čo je to akvizícia?

Zbierkový fond by mal byť základným kameňom každého múzea. Budovanie zbierkového fondu má byť cieľavedomý a systematický proces získavania predmetov kultúrnej hodnoty. Múzeum má mať jasne stanovenú základnú tému a misiu, podľa ktorej prijíma predmety do svojho fondu.

Existuje viacero foriem prijímania predmetov do múzea, pričom najrozšírenejší je prijímanie výskumom odborných pracovníkov, darom alebo kúpou. Každý predmet prejde skúmaním, kedy sa odpovedajú základné otázky k predmetu: Čo to je?, Na čo to slúžilo?, Komu to patrilo? A pod.

Akvizičná činnosť v Ľubovnianskom múzeu

Začiatkom roka 2020 v Ľubovnianskom múzeu zasadla akvizičná komisia, skupina odborníkov, ktorá rozhoduje o hodnote predmetov prijímaných do zbierkového fondu ĽM.  Odborní pracovníci pripravili návrhy na prijatie do zbierkového fondu pre každý predmet. Komisia každý návrh prehodnotila a na základe ich skúseností stanovila hodnotu predmetov a ich prijatie do zbierkového fondu.

Začiatkom roka sa pracovníci múzea vybrali navštíviť potomkov Juraja Félixa Raisza, ktorý vlastnil hrad od roku 1825. Posledný z rodiny Raisz, ktorý vlastnil hrad bol Szilárd Raisz. Ten predal hrad roku 1880 mestu Stará Ľubovňa. Priamy potomok Juraja Félixa Raisza v súčasnosti sídli v Maďarsku v meste Baja. Vďaka usilovnosti našich muzejníkov sa zbierkový fond Ľubovnianskeho múzea obohatil o viacero vzácnych predmetov priamo súvisiacich s majiteľmi hradu Ľubovňa v rokoch 1825 – 1880. Inak tomu nebolo ani tohto roku.

Portrét Aladára Raisza (1852 – 1912)

Aladar Raisz bol synom Szilárda, posledného majiteľa hradu Ľubovňa a jeho manželky Márie Ujházy. Život Aladára sa už vo väčšej miere spája s mestom Levoča, kde sa narodil aj umrel. Aladar bol slúžnym sudcom okresu Popradskej doliny a od roku 1893 podžupanom Spišskej župy. Bol taktiež poslancom Uhorského snemu a čestným občanom mesta Stará Ľubovňa.

Obraz môžeme pravdepodobne datovať do 70. rokov 19. storočia, obdobia romantizmu. Protikladom k tejto maľbe je portrét jeho manželky Ilóny Csók.

Ilóna Csoók (1857 -1944)

Ilóna Csoók bola dcérou Karolina Ráthonyi de Nagyráthony et Adorján a Bálint csopaki Csoók. Roku 1875 sa vydala za  Aladára Raisza.

Rovnako ako portrét jej muža, aj jej spodobenie datujeme do konca 70. rokov 19. storočia. Obraz je zaujímavý aj signatúrou autora, ktorá sa nachádza v pravom dolnom rohu. Čiernou linkou sa tiahne meno Barabas … (via) Szekely. Autorstvo môžeme prisudzovať uhorskému maliarovi Bertalanovi Szekélymu, ktorý maľoval v štýle romantizmu.

Ďalším významným predmetom, ktorý sme prijali do zbierok je Ocenenie Aladára Raisza pri príležitosti 25. rokov služby v Spišskej Stolici.

Obraz znázorňuje Justíciu sediacu pri mramorom zábradlí. V pozadí sú namaľované hory s modrou oblohou s mrakmi. Justíciu znázorňuje žena s dlhými hnedými vlasmi s vavrínovým vencom odetá do bielej tuniky na ramienkach s ozdobou pri ukončení ramienok v dolnej časti zakrytá bordovou tkaninou. V pravej ruke s prechodom medzi nohy do bordovej látky drží farebný erb Spišskej stolice. V ľavej ruke drží zelenú ratolesť. Vedľa nej sa v drevenom okrúhlom obale zviazanom červenou stuhou dvakrát na kríž nachádza kovová halapartňa. Pod ňou je kniha so zlatým nápisom Codex Just(iciae). Ocenenie je datované na deň 19. decembra 1902 v Levoči,

Ďalším zaujímavým predmetom je Kožuch z perzskej lamy, ktorý je datovaný do druhej polovice minulého storočia. Kožuch patril svokre žijúceho potomka rodu Raisz – Gyorga Lublováryho. Je vyrobený z pravej kožušiny perzskej lamy, podšitý hodvábnou podšívkou. Pri krku je kožušina z líšky. Výrobcom bol kožušník Josef Wadler z Budapešti.

Ďalšie predmety prijaté do zbierkového fondu začiatkom tohto roka sú veci, ktoré nám nosia obyvatelia okresu Stará Ľubovňa, či priaznivci Ľubovnianskeho múzea. Tento rok  sa zbierkový fond vďaka nim obohatil o viacero strieborných príborov.

Strieborný príbor z roku 1965

65 kusov strieborného príboru, pričom každý je ocajchovaný značkou spoločnosti. Ide o spoločnosť 1847 Rogers Bros IS, ktorú založili bratria Rogerovci v roku 1847 v Amerike. Táto malá spoločnosť bola neskôr odkúpená väčšou s názvom Meriden Britannia Company. V roku 1898 sa stali súčasťou väčšej spoločnosti International Silver Company (ISC), ktorá si ponechala pôvodnú značku a práve pod ňou pracuje dodnes. Ide o jednu z viacerých značiek, ktoré ISC odkúpila a označuje tak svoje výrobky.

Do zbierok sa prijalo aj viacero sád strieborného príboru od firmy Paul Schwing v Kežmarku.

Zlatník a hodinár Pavol Schwing (1858 – 1941) pochádzal z mesta Podolínec a celý život pôsobil v Kežmarku, kde mal svoju dielňu. Predmety pochádzajú od rodiny Lomnitzerovcov. Pôvodne patrili manželom, ktorí sa prisťahovali do Starej Ľubovne ešte na prelome 19. a 20. storočia . Prastarý otec bol lesný, ktorý bol poverený správcovstvom lesov. Zo série sme do zbierok prijali 6 strieborných mokka Lyžičiek, 6 strieborných lyžičiek a 6 strieborných vidličiek. Boli vyrobené niekedy v rokoch 1929 – 1941. Na každej časti sa v strede nachádza punc v tvare trojuholníka s dvojramenným krížom a s päťkou v ľavom rohu. Každá sada je umiestnená v samostatnej krabici, špeciálne vyrobenej pre danú sadu. Všetky krabice sú označené značkou firmy: PAUL SCHWING / Uhrmacher & Juwelier / KÉSMÁRK.

Zaujímavým prvkom, ktorý obohatí aj novo pripravovanú stálu výstavu bude Nádoba na nočník,  pravdepodobne z 19. storočia. Ide o plechovú nádobu s horným otváraním. V rohoch sa nachádzajú úchytky na zachytenie „nočníka“ Nádoba je zdobená florálnym motívom v prednej časti a na kryte.

Výborným prírastkom do zbierok múzea sú aj dve koreničky, z toho jedna pochádza z prvej polovice 20. storočia. Je vyrobená s mosadze zlatej farby a v strede je rozdelená na dve časti.

Múzeum sa v roku 2019 intenzívne venovalo výskumu firmy, ktorá výrazne zasiahla do dejín Starej Ľubovne. Výrobný podnik Skrutkáreň v Starej Ľubovni patril v rokoch 1962 – 1989 k najväčším výrobcom skrutiek do dreva, kovu a plastov v bývalej Československej socialistickej republike. V súvislosti s tým sa nám ozvali bývalí pracovníci a potomkovia pracovníkov, ktorý nám darovali viacero predmetov a oblečenia, ktoré boli v Skrutkárni využívané.

Okuliare zváračské – hliníkové okuliare so sklom s jemne otočnými očnicami. Na boku sa nachádzajú menšie prieduchy. Časť priliehajúca k oku je zo svetlozeleného plastu. V hornej časti okuliarov sa nachádza kovová tyč, na ktorú bolo možné pripnúť chrániaci filter. Okuliare sa dávali na hlavu pomocou nastaviteľnej gumy, ktorá je k okuliarom prišitá cez kúsok plátna ovitého cez gumenú časť. 

Žetón na náradie Skrutkáreň – okrúhly hliníkový žetón s rovným okrajom z oboch strán. Averz – kruhopis ZÁVOD 07 v hornej časti, cez písmená VO vyrazená dierka na zavesenie, v dolnej časti SKRUTÁREŇ v strede vyrazené číslo E 206. Žetón sa používal na vydanie náradia. 8 ks – do ZP iba 1 ks

Obal plastový s nálepkami Skrutkáreň – plastový priesvitný obal zložený z dvoch časti. Spodná časť v tvare vaničky so širším okrajom, ktorý je možné zasunúť do vrchnej časti. Z vonkajšej strany sa na ňom nachádzajú dve nálepky v hornej a spodnej časti s logom a nápisom SKRUTKÁREŇ n.p. STARÁ ĽUBOVŇA. Rozmery: max dl: 7,6 cm, š: 6 cm, hl: 1,5 cm.  Vrchná časť v hornej časti zúžený do lichobežníka. V „lichobežníku“ sa nachádza otvor na zavesenie v tvare štvorca so zaoblenými rohmi s vystupujúcim poloblúkom v strede. V „obdĺžnikovej“ časti sa zo spodnej strany nachádzajú 4 plastové háčiky vo veľkosti cca 1,5 cm a malý plastový výčnelok, kde je možné zasunúť spodnú časť obalu. Obal sa používal na balenie menších skrutiek. Rozmery: max: v: 10 cm, š: 6,5 cm. Stav: zachovalý, zožltnutý papier.

Aj týmto spôsobom by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí zachránili vzácne predmety po svojich predkoch a priniesli nám ich do múzea aby boli zachované pre ďalšie generácie.