Autor: Mgr. Radovana Rabíková

Bolo to 14. septembra v roku 1944 večer okolo 23.00 hodiny, keď sa sovietske lietadlo so 4-člennou posádkou zrútilo neďaleko obce Chmeľnica na hore Marmont. Posádku tvorili: gardový podporučík Jevgenij Ivanovič Archipov, gardový podporučík Vladimir Ivanovič Ševjakov, gardový mladší seržant Boris Vasiljevič Kuprijanov a gardový seržant Ivan Alexandrovič Jegorov.

Zrútenie lietadla na hore Marmont

Lietadlo IL-4, ktoré sa vtedy zrútilo patrilo do zostavy GLPDD (17. gardového leteckého pluku diaľkového pôsobenia). Tento zväz lietadiel štartoval z bieloruského mesta Minsk z letiska Mačurišti (Avia Baza Machulishchi). Smeroval do Maďarska a jeho úlohou bolo bombardovanie železničného uzla v Budapešti. Túto informáciu dokladá člen posádky Ševjakov vo svojom svedectve.

Z jeho výpovede taktiež vyplýva, že po 40-tich minútach letu ešte nad bývalým územím Generálneho gouvernementu pre okupované poľské územia[1], došlo k tomu, že pilot Archipov zrazu prestal ovládať lietadlo. Ševjakov nešpecifikoval dôvod náhlej zmeny smeru a klesania lietadla. Údajne došlo ešte nad Poľskom k zasiahnutiu  pozemným lietadlovým delostrelectvom. V zázname o návrativších a preživších pilotov červenej armády píše, že pilotovi prišlo počas letu nevoľno.

Momenty zrútenia

Keďže lietadlo letelo zo severovýchodu a začalo klesať z letovej hladiny 4500 m na minimálnu kritickú výšku, nad obcou Malý Lipník pilot vydal rozkaz k opusteniu stroja a k zoskoku.  Nad intravilánom obce vyskočili z lietadla navigátor Ševjakov a radista Kuprijanov. Zvyšná posádka urobila krátky oblúk ponad obce Orlov, Údol a keďže nad obcou Hromoš lietadlo dosahovalo kritickú výšku zbavili sa nákladu bômb. Zasiahli domy v dedine a civilné obyvateľstvo.

Pri úplnom oblúku smerom na sever vyskočil zadný strelec Jegorov, ktorý dopadol do oblasti medzi obce Šambron a Bajerovce, do tylu nemeckej obrany. Tu bol neskôr zajatý.

Archipov nasmeroval lietadlo na sever cez obce Plavnica a Chmeľnica. Tesne pred úplným zrútením vyskočil a lietadlo dopadlo do lesného masívu hory Marmont. Archipov sa s padákom zachytil o neďaleký strom. Utrpel devastačné poranenia ľavej ruky, pravou rukou sa ešte dokázal vyslobodiť z postroja padáku.

Záchranca

Od miesta zrútenia sa nachádzala horáreň, v ktorej býval horár Andrej Dudžak. Ten tvrdil, že v noci začul kvílenie leteckých motorov a pád lietadla. Keďže bola hlboká noc počkal do rána a vydal sa k miestu predpokladaného pádu. Objavil vrak lietadla a neďaleko zbadal vtedy ešte neznámeho vojaka. Keď sa k nemu priblížil zistil, že ide pravdepodobne o pilota havarovaného stroja. Keďže krvácal, pán Dudžak mu obmotal ruku a na zhotovených nosidlách ho prepravil do horárne, kde mu poskytol jedlo a ošatenie.

Osudy

Ďalšie udalosti sú predmetom diskusií a skúmania historikov. Je nejasné za akých okolností bol Archipov dopravený do nemocnice v Kežmarku. Z policajnej správy vyplýva, že 15. septembra boli zo 4-člennej posádky lietadla IL-4 dvaja nezvestní a dvaja zajatí. Kuprijanov a Ševjakov boli nezvestní. Jegorov bol zajatý. Z výpovede rehoľnej sestry pôsobiacej v nemocnici v Kežmarku, ako inštrumentárky, je zjavné, že pilota červenej armády Archipova doviezlo vojenské nemecké auto v sprievode štyroch nemeckých vojakov. Navigátor Ševjakov a radista-strelec Kuprijanov pristáli neďaleko od seba, dokonca sa aj stretli. Pravdepodobne niekoľko dní blúdili v lese až následne natrafili na oddiel partizána Novikova, v rámci partizánskej skupiny Čapajev. Ševjakov ostal v tejto partizánskej skupine a Kuprijanov sa pridal k partizánskej brigáde Gotwald. Z ruských vojenských, archívnych dokumentov vyplýva, že všetci štyria členovia posádky prežili a rôznymi cestami sa dostali do Sovietskeho zväzu. Ich vojenská minulosť je doložená ešte do 50. – 60. rokov 20. storočia.

[1] Okupovaná oblasť Druhej Poľskej republiky Nemeckou ríšou a jej nacistickými jednotkami. Nebola začlenená do Nemeckej ríše a tvorili ju oblasti južného a stredného Poľska