Autor: Mgr. Radovana Rabíková

Mária I. z Anjou

Anjuovci na Uhorskom tróne

V prvých desaťročiach svojej existencie hostil Ľubovniansky hrad často významné návštevy. Od smrti posledného uhorského kráľa z rodu Arpádovcov vládli v Uhorsku de facto od roku 1301 resp. 1308 Anjuovci. De iure od roku 1310, keď bol oficiálne korunovaný za kráľa svätoštefanskou korunou Karol Róbert z Anjou. V kronike uhorských kráľov sa píše: „…vo štvrtok na ôsmy deň po sviatku svätého Štefana kráľa ho (Karola Róberta) slávnostne a radostne korunovali svätou korunou…“[1] Karol Róbert sa počas svojho života štyrikrát oženil, jeho poslednou (štvrtou) manželkou sa stala dcéra poľského kráľa Vladislava I. Lokietka, Alžbeta Poľská. Tá porodila kráľovi Karolovi Róbertovi päť detí. Najstarší syn sa stal neskôr kráľom Ľudovítom I. 

Plány Ľudovíta I.

Ľudovít I. však nebol požehnaný synom, mal len štyri dcéry a z toho sa len dve dožili dospelosti. Jeho prvotným plánom bolo vydať svoje dcéry do významných panovníckych rodov a dvorov. Staršia Mária si mala zobrať za manžela Žigmunda Luxemburského, syna českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV. Ten mal zdediť poľský trón. Mladšia Hedviga bola zasa zasnúbená  s Viliamom, synom habsburského princa Leopolda a mal sa stať uhorským kráľom. Po smrti Ľudovíta I. sa však situácia zmenila. Po období stability došlo v Uhorsko opätovne k zápasu o trón. Vládu ako regentka prebrala po smrti manžela do svojich rúk kráľovná vdova Alžbeta Kotromaničová. Za nitky politiky ťahal palatín Mikuláš z Gorjan a jeho prívrženci. S takýmto štýlom politiky nesúhlasila uhorská šľachta tvoriaca veľkú časť opozície. [2]                  

Vládu Ľudovíta I. a neskôr jeho dcéry Márie najlepšie dokumentujú kroniky z daného obdobia. Najznámejšia je Obrázková kronika (Cronica picta) a Kronika o kráľovi Ľudovítovi, ktorú napísal magister Ján zo Šarišských Sokoloviec. Obrázková kronika mapuje aj posledné roky panovania Ľudovíta I. a začiatky vlády jeho dcéry Márie. I.

Mária I. a Žigmund Luxemburský

Pozoruhodným svedkom vlády Márie I. ako prvej uhorskej kráľovnej, je aj Kronika Jána z Turca. V nej sa píše, že po smrti Ľudovíta I. nebola jeho dcéra Mária ešte súca na vydaj, mala vtedy iba 12 rokov. Zmluva s Karolom IV. však bola podpísaná a poprední predstavitelia šľachty sa zhodli na tom, že ak Mária dosiahne požadovaný vek bude sa môcť ujať vlády. Mária I. bola korunovaná za uhorskú kráľovnú už niekoľko dní po otcovej smrti. Bolo to 17. septembra 1382 v Stoličnom Belehrade. Mnohí šľachtici nesúhlasili s týmto návrhom a odporcovia palatína Mikuláša Gorjanského sa snažili presadiť voľbu  neapolského kráľa z vedľajšej vetvy neapolských Anjuovcov – Karola II. Malého.[3]

Vplyv Mikuláša z Gorjan

Ešte v roku 1384 na sneme v Bratislave potvrdila Mária I. všetky výsady svojho otca. Moc si však nedokázala dostatočne upevniť. Kronika Jána z Turca uvádza: „Gorjanský si naklonil ľahkovernú ženu podľa svojich želaní, vynútil si neobmedzené konanie a svojvoľne postupoval pri usmerňovaní vládnutia kráľovnej.[4] Spolu s Máriinou matkou Alžbetou chceli kráľovnú vydať za príslušníka francúzskeho panovníckeho rodu Ľudovíta Orleánskeho. Dokonca sa im podarilo zrušiť aj zasnúbenie so Žigmundom Luxemburským.

Mária I. Uhorská kráľovná, zdroj: Chronica Hungarorum (Kronika Jána z Turca)

Ten v roku 1385 vtrhol, aj s podporou niektorých významných uhorských magnátov a ostrihomského arcibiskupa, do Uhorska. Po tom čo sa zmocnil viacerých stolíc sa po príchode do Budína oženil s Máriou. Na jar nasledujúceho roku bol korunovaný za uhorského kráľa. Spišskosobotská kronika uvádza takýto údaj: „Na Kvetnú nedeľu roku Pána 1386 bol za kráľa korunovaný syn cisára Karola IV. Žigmund a vzal si za manželku pani Máriu.“[5]    

Boje o trón

Pri svojej novomanželke dlho nepobudol. Vydal sa do Čiech a mobilizoval armádu, aby sa mohol postaviť Karolovi Malému. Veľkým nešťastím ale bolo, že vojvoda získaval na svoju stranu čoraz viac stúpencov z radov uhorskej šľachty. Keď vpochodoval do Budína a vyhlásil sa za regenta, bola Mária I. nútená abdikovať. Korunovácia Karola Malého však mala trpkú dohru. Kráľovná vdova Alžbeta spolu s Mikulášom z Gorjan sa nemienili len tak vzdať. Na znak mieru bol nový korunovaný kráľ pozvaný ku kráľovnám. Bola to však pasca, pretože tu naňho zaútočil kráľovský pohárnik Blažej Forgách a rozťal mu mečom oko.

Atentát a zajatie

Atentát spáchaný na Karola Malého bol úspešný, pretože údajne následkom poranenia  zomrel.[6] Kronika Jána z Turca však uvádza aj toto: „Kráľa Karola potom odviezli a strážili na vysokom hrade Vyšehrad, kde mu, ako niektorí vravia, dali do rany jed. To ho zahrdúsilo, znemožnilo mu dýchať a tak ukončil svoj smutný život.“[7] 

V lete 1386 sa  Mária spolu s matkou chceli presunúť na hrad Mikuláša z Gorjan. Cestou však prívrženci Karola Malého na čele s Jánom Horvatim[8], zajali obidve kráľovné. Bolo to neďaleko mestečka Dakovo v dnešnom Chorvátsku. Bán Ján Horváti túžiaci po pomste nešetril takmer nikoho. Blažeja Forgáča pred očami oboch žien sťal a hlavných vinníkov atentátu na kráľa Karola Malého zmasakrovali jeho stúpenci. Keď sa o tom dozvedel Žigmund  vypravil sa do Uhorska. Tu ho vymenovali za krajinského kapitána a jeho primárnym cieľom bolo oslobodenie kráľovien a potlačenie vzbury v krajine.

Kráľovná Mária I. s matkou Alžbetou Kotromanićovou

Hoci spočiatku nebol veľmi úspešný podarilo sa mu presvedčiť dôležitú časť uhorských magnátov o tom, že ako kráľ bude dodržiavať všetky ich práva a výsady. To  mu nakoniec prinieslo výraznú podporu a v roku 1387 bol definitívne zvolený kráľom. Jeho manželku Máriu vyslobodil až benátsky admirál v júni roku 1387. Kráľovná vdova však bola zavraždená pred očami vlastnej dcéry v zajatí spomínaným Horvátim, smrť jeho rukami zakúsil aj Mikuláš z Gorjan a jeho brat Ján.[9]

Návšteva hradu Ľubovňa

Kráľovná Mária I. sa po svojom vyslobodení vrátila do Uhorska, no ako predstaviteľka anjuovského rodu už nemala taký vplyv na politické dianie v krajine. Hoci bola stále de facto kráľovnou, všetky vladárske a panovnícke povinnosti plnil jej manžel Žigmund Luxemburský. Po svojom návrate žiadala od manžela potrestanie chorvátskeho bána Jána Horvatiho, za útrapy ktoré jej spôsobil. Po tom čo ho Žigmundove vojská zajali, rozkázal kráľ, na želanie Márie, aby ho v Päťkostolí usmrtili hrôzostrašným spôsobom. Aspoň tak to uvádza Kronika Jána z Turca.[10]

Mária bola neskôr už len formálnou panovníčkou a manželkou. Cestovala preto po Uhorsku. V roku 1392 navštívila aj Ľubovniansky hrad kde strávila  istý čas. Hrad bol v tom čase pravdepodobne honosnou stavbou hodnou návštev kráľov a kráľovien. Neskôr v roku 1396 hrad hostil aj jej manžela Žigmunda Luxemburského. Prvá uhorská panovníčka zomrela v roku 1395 po nešťastnom páde a predčasnom pôrode.[11] Hoci nepanovala dlho, bola významnou osobnosťou uhorských dejín. Aj preto si pripomíname jej pobyt na Ľubovnianskom hrade. Márii je taktiež venovaná  časť výstavy La Femme Fatale – Osudové ženy hradu Ľubovňa.


  • [1] SOPKO,J.: Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická. s. 100
  • [2] SEGEŠ, V. – MRVA,I.: Dejiny Uhorska a Slováci. s. 71
  • [3] Karol nazývaný pre svoju nízku postavu „Malý“ bol synom dračského vojvodu Ľudovíta z Durazza. Toho v roku 1362 dala uväzniť a zavraždiť neapolská kráľovná Jana. Maloletého chlapca sa vtedy ujal uhorský kráľ Ľudovít a urobil z neho chorvátskeho a dalmátskeho vojvodu. Spočiatku Ľudovít zamýšľal Karola adoptovať, neskôr však určil nástupnické práva svojim dcéram. Od Karola žiadal aby mu prisľúbil, že nikdy nebude ašpirovať na uhorský trón. Pod tlakom uhorských stavov však tento sľub Karol po Ľudovítovej smrti nedodržal.
  • [4] Kronika Jána z Turca. Bratislava: Vydavateľstvo Perfekt, 2015.
  • [5] SOPKO,J.: Kroniky stredovekého Slovenska. str. 109
  • [6] SEGEŠ, V. – MRVA,I.: Dejiny Uhorska a Slováci. s. 72
  • [7]Kronika Jána z Turca. Bratislava: Vydavateľstvo Perfekt, 2015. s. 137
  • [8] Chorvátsky bán
  • [9] KUČERA,M.: Slovenské dejiny I. Od príchodu Slovanov do roku 1526. Bratislava: Literárne a informačné centrum, 2008. s. 246
  • [10] Kronika Jána z Turca. Bratislava: Vydavateľstvo Perfekt, 2015. s. 142
  • [11] CHALUPECKÝ,I. – SMATANA,M.: Hrad Ľubovňa. Martin: vydavateľstvo Osveta, 1987. s. 15

Zoznam použitej literatúry:

  1. CHALUPECKÝ,I. – SMATANA,M.: Hrad Ľubovňa. Martin: vydavateľstvo Osveta, 1987. 107 s.
  2. Kronika Jána z Turca. Bratislava: Vydavateľstvo Perfekt, 2015. 592 s. ISBN 978-80-8046-69-23
  3. KUČERA,M.: Slovenské dejiny I. Od príchodu Slovanov do roku 1526. Bratislava: Literárne a informačné centrum, 2008. 368 s.
  4. SEGEŠ, V. – MRVA,I.: Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava: Perfekt, 2012. 397 s. ISBN 978-80-8046-586-5
  5. SOPKO,J.: Kroniky stredovekého Slovenska. Budmerice: Vydavateľstvo rak, 1995. 384 s. ISBN 80-85501-06-6
  6. SOPKO,J.: Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická. Budmerice: Vydavateľstvo rak, 2004. 239 s. ISBN 80-85501-13-9