Autor: Mgr. Katarína Babčáková, PhD.

Bolestná Panna Mária

je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti v súvislosti so Synom Ježišom Kristom.

Na koncile v Efeze (431) bola Panna Mária oficiálne vyhlásená za Bohorodičku. Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku a rozšíreniu úcty napomohlo aj rytierstvo. Od 11. storočia sa množili maľby Márie stojacej pod krížom, asketická literatúra, počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí a v neskorom stredoveku vznikol hymnus Stabat Mater (Stála Matka bolestivá).

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi.

Sedembolestná Panna Mária
Mariánsky kult

V prostredí Habsburskej monarchie bol mariánsky kult šírený najmä rádom jezuitov a súvisel s protireformačnými snahami. Mariánsky kult zohral významnú úlohu v barokovej zbožnosti najmä ľudových vrstiev: Panna Mária ako milosrdná orodovníčka bola obrazom reflektovaným v ľudových sviatkoch, viere, spoločenskom živote (mariánske púte, spoločenstvá), ľudovom rezbárstve (soška), maliarstve (obrazy maľované na skle), v tvorbe náboženských tlačí, škapuliarov, agnuštekov, porcelánových sošiek, olejotlačí. Panna Mária sa stala patrónkou Slovenska (Sedembolestná Panna Mária Šaštínska), Uhorska, Rakúska, patrónkou matiek, chorých, pútnikov, medovnikárov, vojakov, slobodných, detí. Úctu vyjadrovali aj mariánske piesne, v ktorých sa spojil ľudový spevný štýl a ľudová viera. Mariánske farby modrá s bielou sa objavujú na tradičnom odeve, výšivkách a zásterách, ktoré sa nosili pri mariánskych sviatkoch.

Na žiadosť slovenských veriacich a biskupov dovolil Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem (v preklade Slávna u slovenského národa) z 22. apríla 1927 používať po litániách invokáciu „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím Slovákom odobrili uctievať Sedembolestnú ako svoju patrónku.

Šaštín

Najviac je kult Sedembolestnej na Slovensku spojený so Šaštínom, kde v kaplnke šaštínskej baziliky sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. V roku 1744 bol v Šaštíne dostavaný chrám Sedembolestnej Panny Márie, dnes bazilika minor. V roku 1966 bola Sedembolestná potvrdená za hlavnú patrónku Slovenska. Bazilika je dnes národnou svätyňou, kde sa každoročne 15. septembra koná najväčšia púť. Dôležitosť kultu našej patrónky je postavená na vďake za pomoc slovenskému ľudu v ťažkých historických časoch.

Replika prícestnej kaplnky Bolestnej Panny Márie z obce Úloža
Ľubovniansky skanzen

V ľubovnianskom skanzene sa nachádza replika prícestnej kaplnky Boletsnej Panny Márie z obce Uloža v Levočských vrchoch, ktorú dal roľník Tomáš Motykika v roku 1801 „in honorem S. Joannis et Pauli Martyrum“. Stála pri poľnej ceste na Mariánsku horu v Levoči, najvýznamnejšie pútnické miesto východného Slovenska.  V nike kaplnky sa nachádza maľba Sňatia z kríža, ktorej autorom je zrejme maliar-náturista Štefan Gura zo susedných Vyšných Repáš.