Autor: PhDr. Dalibor Mikulík, Mgr. Eduard Laincz

Výrobný podnik Skrutkáreň v Starej Ľubovni patril v rokoch 1962 – 1989 k najväčším výrobcom skrutiek do dreva, kovu a plastov v bývalej Československej socialistickej republike. Kvalitu skrutiek vyrábaných v Starej Ľubovni poznali na všetkých kontinentoch našej planéty a aj v čase studenej vojny závod vyvážal svoje výrobky ďaleko za hranice tzv. Východného bloku. V období najväčšej produkcie v ňom  našlo prácu 960 zamestnancov. Počas svojej prevádzky modernizoval technológiu a rozširoval svoj sortiment.

„Každý spotrebiteľ skrutiek do dreva v Československu používa výrobky, ktoré vyrobil náš národný podnik. Veľký objem produkcie závodu sa exportuje do štyroch svetadielov. To dokazuje, že máme v závode usilovných a odborne vyspelých pracovníkov, ktorým dobré meno závodu leží na srdci.“[1]

Ing. Emil Heins, podnikový riaditeľ

Robíme to? Múzejná dokumentácia druhej polovice 20. storočia na Slovensku. Pod takýmto názvom si pamätáme konferenciu organizovanú Zväzom múzeí na Slovensku v roku 2012. Konferencia sa venovala problematike mapovania a akvizíciám nie tak dávnej histórie našej krajiny ako súčasti Československa či samostatného Slovenska. Vtedy sme si uvedomili potrebu dôkladnejšie zaznamenávať, dokumentovať a vytvárať fondy z časov nedávnej minulosti. Predmety, ktoré boli kedysi súčasťou každodennosti, sa po čase úplne vytratili nielen zo života, ale aj zo spomienok. Múzeá často nestihli zareagovať a zbierať ich, pretože ich považovali za bežné, nehodné zberu a odborného spracovania. Keď dnes nájdeme v návrhovej komisii pre tvorbu zbierok predmet z druhej polovice 20. storočia, okamžite sa nadchneme, zaspomíname si a považujeme ho za akvizíciu hodnú výskumu a prezentácie. Aj Stará Ľubovňa mala takéto poklady v rámci dokumentácie podnikov rokov 1945 až 1993. Podarilo sa ich čiastočne zachrániť a s nimi aj príbeh celosvetovo uznávaného podniku na výrobu skrutiek, Skrutkárne.

V pracovnej náplni odborného pracovníka – historika múzea so zameraním na 20. storočie bol aj výskum priemyslu v Starej Ľubovni. Treba poznamenať, že mesto malo začiatkom 20. storočia predovšetkým poľnohospodársky charakter, pretože podmienky na priemyselný rozvoj neboli optimálne. Situácia sa nezlepšila ani po vzniku Československej republiky v roku 1918. V spoločnom štáte patril v rámci slovenského územia práve severovýchodný Spiš  k najzaostalejším častiam republiky. Na území mesta pracovalo niekoľko menších podnikov v rôznych odvetviach výroby. Hospodársky vývoj mesta v medzivojnovom období nedosiahol výraznejší pokrok a preto celý okres patril v tom čase k najmenej rozvinutým regiónom na Slovensku. Rozvoju priemyselnej výroby prekážal aj nedostatočný dopravný systém v tejto oblasti. Situácia sa podstatne nezlepšila ani počas šesťročného trvania Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. Aj naďalej bol v rámci republiky na priemysel najchudobnejší severovýchod Slovenska. Čo sa týka okresu Stará Ľubovňa, na jeho území sa k 30. decembru 1945 nachádzalo celkovo 7 závodov so 74 zamestnancami.[2] Po druhej svetovej vojne a po februárovom prevzatí moci v ČSR predstaviteľmi komunistickej strany sa začala venovať pozornosť aj rozvoju priemyslu v okrese Stará Ľubovňa. A práve „vlajkovou loďou“ priemyslu v tomto okrese bola Skrutkáreň. Preto sme náš záujem nasmerovali aj na túto tému. Celý výskum bol rozdelený do troch etáp: archívny výskum, oral history a zbierkotvorná činnosť.

Archívny výskum

Prvotnou úlohou bolo zamerať sa na dôkladný výskum archívnych prameňov viažucich sa na vznik, činnosť a dosah Skrutkárne na rozvoj regiónu. Výskum prebiehal v Štátnom archíve v Prešove, špecializovanom pracovisku Spišský archív v Levoči, v Štátnom archíve v Prešove, pracovisku Archív Stará Ľubovňa a Archív Ľubovnianskeho múzea – hradu v Starej Ľubovni. Išlo o skúmanie rôznych písomností týkajúcich sa vzniku podniku, jeho ďalšej modernizácie, personálnych zmien vo vedení podniku, údajov o exporte a výrobnom zameraní. Práve v špecializovanom pracovisku Spišský archív v Levoči sa nachádza fond Skrutkáreň a. s. 1958 – 2006, kde je veľké množstvo dobových dokumentov z činnosti podniku. Tie dopĺňajú archívne dokumenty uložené v Archíve Stará Ľubovňa z činnosti Mestského národného výboru a Okresného národného výboru v Starej Ľubovni. Dokumenty z oboch archívov dopĺňajú aj materiály z múzejného archívu, kde sú uložené zápisy v podnikovej kronike z rokov 1958 – 1980 a dobová tlač. Výsledkom archívneho výskumu bola výskumná správa v rozsahu 48 strán. V nasledujúcom texte prinášame stručnú históriu Skrutkárne.

S prípravnými prácami na stavbe najväčšieho priemyselného závodu v okrese sa začalo v roku 1956. Investičnú úlohu na výstavbu nového závodu vypracovala Hlavná správa druhovýroby Ministerstva hutného priemyslu a rudných baní. Závod Skrutkáreň Stará Ľubovňa bol zriadený 1. marca 1958 na základe ustanovení Štatútu národných podnikov Ministerstva hutného priemyslu a rudných baní príkazom riaditeľa Hlavnej správy druhovýroby číslo 5/58 z 12. februára l958 s názvom Šroubárna Žatec, národný podnik, závod Stará Ľubovňa so sídlom v Starej Ľubovni. Za vedúceho novozriadeného závodu bol menovaný František Lipka.[3] Celkový rozpočet na výstavbu Skrutkárne činil 35 543 390 Kčs.[4] Základný kameň položili 29. augusta 1958 pri príležitosti 14. výročia Slovenského národného povstania.[5] Stavebné práce vykonávali Pozemné stavby Prešov – Stavebná správa 1 Michaľany nad Torysou. Vedúcim stavbyzávodu bol Ing. Rudolf Ševela.

V roku 1958 bola v štátnom pláne investičnej výstavby pre Skrutkáreň stanovená suma 1 100 000 Kčs. Stavebné práce boli vykonané v hodnote 892 584,25 Kčs. Zostávajúcu časť tvorili ostatné náklady, najmä náklady na odbornú prípravu budúcich pracovníkov Skrutkárne. Na rok 1959 bola v štátnom pláne investičnej výstavby pre Skrutkáreň stanovená suma 6 200 000 Kčs, z toho na stavebné práce 5 200 000 Kčs a na stroje a zariadenia 1 milión Kčs.[6]

V okrese neboli odborní pracovníci špecializovaní na výrobu skrutiek. Aby sa zaistila plynulá výroba v novovybudovanom závode, bolo potrebné odborne pripraviť budúcich zamestnancov. Preto sa už v rokoch 1959 a 1960 v Šroubárnach, národný podnik, Žatec školilo 32 robotníkov a 19 technicko-hospodárskych pracovníkov a v Šroubárnach Libčice nad Vltavou jeden technický pracovník a 36 robotníkov.[7] Robotníci z miestnych zdrojov neboli vyučení v strojárenských profesiách, ale iba zaučovaní ako lisári, zoraďovači závitorezných automatov, drážkovačiek, valcovačiek a opravári pre bežné, stredné a generálne opravy. Neskôr prví zamestnanci zaučili ďalších pracovníkov pri obsluhe strojných zariadení. Pre výchovu odborných pracovníkov sa uvažovalo so zriadením výcvikového strediska v ČSAD v Podolínci. Výroba v novom závode sa začala 5. novembra 1960. Na slávnostnom otvorení novovybudovaného podniku Skrutkárne sa okrem straníckych predstaviteľov, obyvateľov mesta a zamestnancov zúčastnil aj Ivan F. Šulgin, generálny konzul ZSSR v Bratislave. Hlavnou výrobnou náplňou boli skrutky do dreva s priemerom 1,5 – 10 mm s pologuľatou, zapustenou a šošovkovou hlavou a skrutky do kovu strednej hrúbky 2,6 – M 10 s valcovou, zapustenou a šošovkovou hlavou.[8] Po spustení skúšobnej prevádzky sa do konca roka vyrobilo cca 10 ton skrutiek. Vtedy sa ešte nedalo hovoriť o skutočnej výrobe podniku, išlo hlavne o organizovanie a zaškolenie zamestnancov a zabezpečenie plánovaných úloh na rok 1961.[9] Z toho dôvodu boli pri podniku zriadené večerné školy na získanie potrebnej kvalifikácie.[10]

Vedenie podniku v začiatočnom období tvorili: vedúci závodu Ing. Martin Mázik, ekonomicko-obchodný námestník Ing. Jozef Šlapka, vedúci hlavnej prevádzky František Ševčovič, vedúci práce a miezd JUDr. František Sobčák, vedúci plánovania JUDr. Ján Lampart, vedúci evidencie a rozborov František Vnenk, vedúci zásobovania Viliam Rafaj, vedúci technickej kontroly Ing. Ladislav Kormaňak, hlavný mechanik Rudolf Skyba, referent zvláštnych úloh Andrej Košč, osobná referentka Valéria Šlapková, sekretárka vedúceho závodu Mária Sobanská.[11]

Pretože podnik bol ešte stále v skúšobnej prevádzke, v marci 1962 sa uskutočnilo preberacie konanie. Preberacia komisia Ministerstva hutného priemyslu a rudných baní odporučila uviesť podnik do trvalého užívania od 1. apríla 1962.[12]

V roku 1963 sa uskutočnila prvá organizačná zmena. Rozhodnutím Ministerstva hutného priemyslu a rudných baní a rozhodnutím riaditeľa VHJ č. 18/63 z 21. marca 1963 bol zrušený podnik Šroubárna, n. p., Žatec a závod 07 Stará Ľubovňa bol začlenený pod správu národného podniku Šroubárny Libčice nad Vltavou. Táto organizačná zmena sa dostala do platnosti od 1. júla 1963. Pre závod Skrutkáreň v Starej Ľubovni bol zvolený III. stupeň riadenia, t. j. forma odlúčeného závodu.[13] Výrobky Skrutkárne sa začali vyvážať do Dominikánskej republiky, Holandska, Juhoslávie, Jordánska, Kuby, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR), Rumunska, Tuniska.[14]

V roku 1964 sa uskutočnila zmena výrobného programu. Na základe príkazu podnikového riaditeľa číslo PR 12/64 bolo rozhodnuté o rozdelení výrobného programu podniku v rámci špecializácie závodov. Závod prebral výrobu skrutiek do dreva (skrutky oceľové, skrutky mosadzné) zo Šroubárne, n. p., Žatec, a tým sa stal monopolným výrobcom skrutiek do dreva v celej ČSSR. Závod súčasne od 1. júna 1964 odovzdal Šroubárnam, n. p., Žatec výrobu skrutiek do kovu 5S – skrutky do kovu strednej hrúbky. Po tomto presune závod 07 Skrutkáreň Stará Ľubovňa svoj výrobný sortiment rozšíril o skrutky mosadzné, valcované, podstavcové s rezaným a valcovaným závitom, skrutky s krížovou drážkou a výkresové skrutky.[15]

Ďalšie organizačné zmeny nastali v roku 1965, keď Šroubárny, n. p., v Libčiciach nad Vltavou boli zrušené. Závod 07 v Starej Ľubovni ako pobočný závod bol pričlenený pod Drôtovne Hlohovec, n. p., Hlohovec. Táto zmena bola platná od 1. júla 1965. Vedúcim závodu bol naďalej M. Mázik, podnikovým riaditeľom bol Ing. Albín Zoller a generálnym riaditeľom sa stal Vladimír Janický. Závod Skrutkáreň Stará Ľubovňa patril pod Ministerstvo ťažkého priemyslu.[16]

V priebehu roka 1966 sa vo vedení závodu uskutočnilo viacero personálnych zmien. Na vlastnú žiadosť bol z funkcie vedúceho závodu uvoľnený M. Mázik. Vedúcim závodu sa stal dovtedajší výrobno-technický námestník Ing. Emil Heins. Na jeho miesto bol menovaný L. Kormaňak. Od 1. mája 1966 po odchode Štefana Mačáka funkciu ekonomicko-obchodného námestníka vykonával J. Lampart, ktorý bol súčasne aj vedúcim útvaru ekonomiky práce.[17]

Začiatkom roku 1967 došlo k ďalšej zásadnej organizačnej zmene závodu. Rozhodnutím podpredsedu vlády a ministra ťažkého priemyslu Jozefa Krejčího z 28. decembra 1966 pod číslom 3/21/66 bol závod Skrutkáreň Stará Ľubovňa vyčlenený z Drôtovne Hlohovec, n. p., Hlohovec a od 1. januára 1967 bola zriadená Skrutkáreň Stará Ľubovňa, n. p., so sídlom v Starej Ľubovni. Závod bol podriadený generálnemu riaditeľstvu Hutnej druhovýroby v Prahe. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Hutnej druhovýroby V. Janického z 30. decembra 1966 pod č. j. G/3228/66 bol do funkcie riaditeľanovozriadeného podniku menovaný E. Heins, ktorý dovtedy zastával funkciu vedúceho závodu.[18]

Zriadením národného podniku sa ukončilo šesťročné obdobie, keď bol závod organizačne pričlenený pod tri národné podniky. Časté organizačné zmeny mali skôr negatívny vplyv na činnosť závodu. Napriek tomu sa podarilo Skrutkárni modernizovať, rozšíriť výrobu a uplatniť sa na trhu doma a v zahraničí.

V júni 1967 sa začalo s plánovaným rozšírením podniku. I. etapa rozšírenia Skrutkárne mala priniesť zvýšenie výroby spojovacích súčiastok o 87,64 %. Projektantom stavby bol Hutný projekt Bratislava. Celkový investičný náklad pri tejto stavbe bol schválený v sume 17 976 tis. Kčs, ktorý sa však v nasledujúcich rokoch zvyšoval. Ukončenie stavebných prác bolo určené na koniec roku 1969. Tento termín sa napokon predĺžil až o dva roky.[19]

V nasledujúcom roku 1970 sa výroba v podniku rozšírila o hliníkové nity a drevené obaly pre exportné balenia. Z celkovej výroby sa predalo 92,3 % na tuzemskom trhu a ostatných 7,7 % išlo na zahraničný trh, väčšinou do kapitalistických štátov. V tomto období sa vyvážalo do siedmich štátov sveta: do Francúzska, Juhoslávie, Rakúska, Poľska, Vietnamu, Nórska a Holandska.[20]

Po dvoch krízových rokoch nastala už v roku 1970 hospodárska konsolidácia podniku, predovšetkým stabilizáciou počtu zamestnancov, najmä mužov. V roku 1971 bola dokončená výstavba prvej etapy rozšírenia Skrutkárne. Všetky objekty boli v priebehu roka dané do prevádzky. Podnik dostal v tomto roku od firmy Hilgeland z Nemeckej spolkovej republiky (NSR) strojné zariadenia: lisy CH 2, CH 3, CH 5 a CH 2 KH v hodnote 8 741 tis. Kčs.[21]

V roku 1975 začal podnik realizovať tri investičné projekty. Prvým bola II. etapa rozšírenia Skrutkárne. Túto stavbu začali v októbri 1975 pod vedením firmy Chemkostav, n. p., Humenné. Druhým projektom boli stavby štyroch objektov: kompresorová stanica, šrotovisko a sociálny prístavok. Všetky práce, až na kompresorovú stanicu, boli realizované do roku 1975. Tá bola stavebne ukončená a v nasledujúcom roku čakala na technologickú montáž. Tretím projektom bol nákup strojov v objeme 11 mil. Kčs. Tento plán sa do konca roka nepodarilo splniť, pretože nebol dodaný lis CH-6 KH od n. p. Škoda Plzeň. V priebehu roka do Skrutkárne pribudli zariadenia a stroje v celkovej hodnote 7 610 tis. Kčs.[22]

Rok 1978 sa niesol v znamení dokončovania II. etapy rozširovania podniku. Vo výrobnej oblasti sa orientovali na preberanie strojov do novej prevádzky, technický úsek riešil problémy súvisiace s ukončením stavby, nepokrytie elektrickej energie v dostatočnom množstve, nerovnomernosť dodávok základného materiálu,[23] nenaplnenie plánu prijatia potrebného počtu pracovníkov a zabezpečoval zavádzanie nových kapacít do prevádzky.

Na základe dopytu sa na export do zahraničia určili výrobky v hodnote 29 865 tis. Kčs (2 391 ton) a výmena s Poľskou ľudovou republikou (PĽR) v hodnote 7 746 tis. Kčs. Výrobky boli určené pre odberateľov z týchto štátov: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Kuba, Maďarská ľudová republika, NDR, NSR, PĽR, Rakúsko, Taliansko.[24]

Podnik sa v roku 1984 začal zaoberať aj výrobou pre maloobchod. Zabezpečoval dodávky miešaných pozinkovaných skrutiek v polkilovom balení. Aj v tomto roku Skrutkáreň zápasila s nedostatkom ponúk na odbyt, a preto prikročila k zmene obsahu výroby. Vytvoril sa väčší priestor na výrobu mosadzných skrutiek a materiálovo náročnejších skrutiek do kovu.[25] V období rokov 1981 – 1985 sa nepodarilo naplniť pravidelný rast výroby a dodržať stanovené plány. Problémy boli ovplyvnené najmä nedostatkom objednávok. V podniku často zostávali prebytkové druhy výrobkov. Celý vývoj objemu výroby, počtu zamestnancov a tiež priemerného mesačného zárobku ukazuje tabuľka:[26]

Ukazovatele/rok 19811982198319841985
Výroba tovaru v tisícoch Kčs 167625190608183540206869208556
Počet zamestnancov 953953940953979
Priemerný
mesačný zárobok
26112710280928662895

V roku 1990 poklesol objem výroby a nepodarilo sa splniť plán. Deficit dosiahol hodnotu 6 140 tis. Kčs. Plán nebol splnený ani vo vývoze do nesocialistických krajín, kam sa vyviezol tovar iba v hodnote 19 479 tis. Kčs. Pôvodný plán bol stanovený na 24 350 tis. Kčs, čiže deficit bol 4 871 tis. Kčs. Naproti tomu vývoz do socialistických krajín bol nielen splnený, ale prekročený o 1 843 tis. Kčs. Nesplnenie vývozu do nesocialistických krajín bolo zapríčinené nedostatkom zákaziek od odberateľov.[27]

Klesanie výroby od roku 1990 a neplnenie stanovených výrobných plánov spôsobilo, že sa Skrutkáreň dostala do krízy. V dôsledku nedostatočného dopytu po spojovacích výrobkoch, ktoré fabrika produkovala, došlo k jej postupnému krachu. Krach najvýznamnejšieho miestneho podniku vyvolal v okrese hospodársky pokles. Dňa 1. mája 1992 bol štátny podnik Skrutkáreň Stará Ľubovňa rozhodnutím Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zrušený bez likvidácie a vznikla akciová spoločnosť s obchodným názvom Skrutkáreň, a. s. Táto spoločnosť sa po niekoľkých rokoch pretransformovala na spoločnosť s obchodným menom Skrutkáreň-Exim, a. s. Výroba spojovacieho materiálu pod novým názvom firmy sa začala od 1. januára 1999.[28] Táto spoločnosť pôsobí na trhu v obmedzenej výrobnej prevádzke do súčasnosti.

Oral history a zbierkotvorná činnosť

Múzeum sa snažilo získať nielen informácie, ale predovšetkým predmety dokumentujúce vývoj podniku. Preto pri výskumnej úlohe špecializovanej na Skrutkáreň sme sa orientovali aj týmto smerom. Prvotnou úlohou bolo kontaktovanie dlhoročného riaditeľa závodu Emila Heinsa, s ktorým sme viedli v rámci metódy oral history rozhovor. Vďaka tomu sme sa dozvedeli ďalšie informácie z činnosti podniku a celkovo nám priblížil atmosféru tej doby. E. Heins odpovedal na všetky naše otázky a dokonca vypracoval niekoľkostranový materiál o činnosti Skrutkárne. Ten je uložený v archíve múzea. Ďalším rozmerom našej návštevy bolo aj nadobudnutie predmetov. E. Heins daroval reklamné predmety (odznaky, vlajočky, tašky), katalógy, publikácie k výročiam vzniku fabriky a dobové fotografie. Tieto predmety doplnili archívny výskum k téme. Zbierkové predmety sa nám podarilo získať aj pri našej návšteve súčasného nástupcu bývalého závodu Skrutkáreň, spoločnosti Skrutkáreň-Exim, a. s. Získali sme pôvodnú drevenú prenosnú výstavnú vitrínu, v ktorej boli zachované ukážky skrutiek vyrábaných v bývalej Skrutkárni (1960 – 1992). Celkovo sa v nej nachádzalo 143 skrutiek. Vitrína sa používala počas rôznych výstav na prezentáciu výroby závodu.

Vďaka výskumnej činnosti v podobe archívneho, historického a zbierkotvorného výskumu sa podarilo čiastočne zmapovať najväčší výrobný podnik v okrese Stará Ľubovňa a zachovať pre budúcnosť aj niekoľko predmetov a tlačených materiálov spojených s jeho činnosťou. Akvizícia a s ňou spojené múzejné činnosti pripravili predpoklad na vytvorenie zaujímavej a hodnotnej výstavy o jednom z najväčších podnikov Československa. Múzeum zvažuje aktívne spolupracovať pri príprave výstavy s miestnou komunitou obyvateľstva, ktoré do dnešných čias žije zašlou slávou podniku. Myslíme si, že nejestvuje domácnosť v Starej Ľubovni či okrese, v ktorej by aspoň jeden člen rodiny nebol súčasťou vzniku, fungovania, rozkvetu či zániku podniku. Takúto platformu považujeme za mimoriadne vzácnu a prínosnú, lebo robiť výstavu aj na základe nostalgie, osobnej skúsenosti a hrdosti je zárukou záujmu o ňu. Naším plánom je realizovať ju pod odborným dozorom kurátora výstavy, ktorý by dohliadal na jej konečnú podobu. Okrem dokumentácie Skrutkárne múzeum získalo množstvo informácií a zbierok aj z iných závodov pôsobiacich na území okresu Stará Ľubovňa. Medzi ne patria Maytex (textilný závod), Pienstav (okresný stavebný podnik), Vzorodev (textilný závod), STS (strojno-traktorová stanica), Zimlet, Agrostav, Tesla, Komunálne služby, ČSAD, Jednota SD a Uhoľné sklady. Čakajú na odborné spracovanie, ošetrenie a prezentáciu verejnosti.


[1] KUŠNÍROVÁ J. Scenár expozície národného podniku Skrutkáreň v Starej Ľubovni. 1983. Ľubovnianske múzeum – hrad, 25 s.

[2] URBAN, M. Stav priemyslu v hospodárstve východného Slovenska v rokoch 1945 – 1946. In: Nové obzory 28. Košice, 1986, s. 59.

[3] ŠA PO, p. SL, f. ONV Stará Ľubovňa, spisy predsedu ONV, zriaďovacia listina; ŠA PO, p. SL, f. MSNV I., šk. 41, č. 49/1958.

[4] Z toho na stavebné práce bolo určených 10 683 980 Kčs, na montážne práce 989 270 Kčs, na stroje a  zariadenie 21 702 020 Kčs, na  náradie a inventár  174 970 Kčs a na ostatné náklady 1 993 150 Kčs.

[5] ŠA PO, p. SL, f. ONV Stará Ľubovňa, zápisnica Rady ONV 18. 5. 1959; ŠA PO, špecializované pracovisko SAL, f. Skrutkáreň, a. s. 1958-2006 (ďalej Skrutkáreň), šk. 84, inv. č. 353.

[6] ŠA PO, p. SL, f. ONV Stará Ľubovňa, OPK 1959, správa o investičnej výstavbe Skrutkárne.

[7] ŠA PO, p. SL, f. ONV Stará Ľubovňa, OPK 1959, správa o investičnej výstavbe Skrutkárne; ŠA PO, špecializované pracovisko SAL, f. Skrutkáreň, šk. 8, inv. č. 52; Ľubovnianske noviny. 19. septembra 1975, roč. 1, č. 21.

[8] Historica Carpatica. 1975, číslo 6, s. 11; ŠA PO, špecializované pracovisko SAL, f. Skrutkáreň, šk. 8, inv. č. 52.

[9] ŠA PO, špecializované pracovisko SAL, f. Skrutkáreň, šk. 84, inv. č. 353.

[10] ŠA PO, p. SL, f. ONV, odb. organizácia, šk. 192, č. 9/2/1968.

[11] Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál, č. 16/83, NOVÁK, J. Zápis do podnikovej kroniky za obdobie rokov 1958 – 1965, s. 3-4.

[12] ŠA PO, špecializované pracovisko SAL, f. Skrutkáreň, šk. 84, inv. č. 353.

[13] ŠA PO, špecializované pracovisko SAL, f. Skrutkáreň, šk. 84, inv. č. 353; Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál, č. 16/83. NOVÁK, J. Zápis do podnikovej kroniky za obdobie rokov 1958 – 1965, s. 10.

[14] ŠA PO, špecializované pracovisko SAL, f. Skrutkáreň, šk. 5, inv. č. 26.

[15] Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál, č. 16/83, NOVÁK, J. Zápis do podnikovej kroniky za obdobie rokov 1958 – 1965, s. 12.

[16] Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál, č. 16/83, NOVÁK, J. Zápis do podnikovej kroniky za obdobie rokov 1958 – 1965, s. 13-14.

[17] Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál, č. 16/83, NOVÁK, J. Zápis do podnikovej kroniky za obdobie rokov 1966 – 1970, s. 1.

[18] ŠA PO, špecializované pracovisko SAL, f. Skrutkáreň, šk. 84, inv. č. 358; Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál, č. 16/83, NOVÁK, J. Zápis do podnikovej kroniky za obdobie rokov 1966 – 1970, s. 2-3.

[19] Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál, č. 16/83, NOVÁK, J. Zápis do podnikovej kroniky za obdobie rokov 1966 – 1970, s. 13.

[20] Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál, č. 16/83, NOVÁK, J. Zápis do podnikovej kroniky za obdobie rokov 1966 – 1970, s. 5-6.

[21] Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál, č. 16/83, NOVÁK, J. Zápis do podnikovej kroniky za obdobie rokov 1971 – 1975, s. 3.

[22] Ľubovnianske noviny. 24. októbra 1975, roč. 1, č. 16.

[23] Ľubovnianske noviny. 13. októbra 1978, roč. 4, č. 41.

[24] Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál, č. 16/83, NOVÁK, J. Zápis do podnikovej kroniky za obdobie rokov 1980, s. 5; Východoslovenské noviny. 18. decembra 1980, roč. 29, č. 288.

[25] ŠA PO, špecializované pracovisko SAL, f. Skrutkáreň, šk. 88, inv. č. 376.

[26] ŠA PO, špecializované pracovisko SAL, f. Skrutkáreň, šk. 88, inv. č. 374; inv. č. 375; inv. č. 376; inv. č. 377; šk. 87, inv. č. 373.

[27] ŠA PO, špecializované pracovisko SAL, f. Skrutkáreň, šk. 89, inv. č. 382.

[28] Skrutkáreň-Exim, a. s. [online]

[cit. 2019-06-10]

. Dostupné z: http://www.skrutkaren.sk/sk/historia.htm; ŠA PO, špecializované pracovisko SAL, f. Skrutkáreň, šk. 90, inv. č. 384-389.