Autor: Mgr. Radovana Rabíková

Prvá svetová vojna skončila 11. novembra 1918. Vo Francúzsku v lese neďaleko mesta Compiégne podpísalo Nemecko prímerie, čím ukončilo prvú „Veľkú“ vojnu 20. storočia. V ten istý deň podpísal rakúsko-uhorský cisár Karol I. abdikačnú listinu, opustil Schönbrunnský zámok vo Viedni. Jeho odchod a abdikácia znamenali definitívny rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie. Začala sa tvarovať nová mapa Európy, pretože krajiny, ktoré vznikli na území bývalého štátu, neboli jedinými. Koniec prvej svetovej vojny tak so sebou priniesol kľúčové zmeny v geopolitickom, hospodárskom a politickom meradle. Mnoho obyvateľov zvyšku sveta však malo oveľa vážnejšie problémy.

Epidémia Španielskej chrípky

Koniec prvej svetovej vojny so sebou priniesol okrem iného aj jednu z najväčších a najzávažnejších pandémií nového storočia. Z hľadiska počtu úmrtí bola epidémia španielskej chrípky ďaleko ničivejšia ako vojna samotná. Išlo o vírusovú infekciu, ktorá sa z človeka na človeka prenášala kvapôčkami v dychu. V tom spočívala jej zákernosť.

Prvá vlna epidémie vypukla pravdepodobne už v marci roku 1918 a veľmi rýchlo sa rozšírila aj do Európy. Niektorí historici tvrdia, že prvé prípady boli zaznamenané v USA začiatkom roka 1918, iní zasa že sa rozšírila z Francúzska či Veľkej Británie.  Dostala sa až k hraniciam Rakúsko-Uhorska, konkrétne do Poľska kde už v decembri 1918 dosiahla prvá vlna chrípky svoj vrchol. (2)

Španielska chrípka na území Slovenska

Prvá vlna chrípka zasiahla územie Slovenska iba okrajovo a bola mierna, druhá a tretia vlna vrcholiace v roku 1920 už boli oveľa horšie a vyžiadali si okolo 30-tisíc obetí.  Čo sa týka samotného územia Slovenska, resp. Československa, nemáme veľa informácií v archívoch, ktoré by detailne rozoberali priebeh španielskej chrípky. Sú síce zmienky v obecných kronikách a v matrikách, ktoré zaznamenali vtedajšie úmrtia ale rozsiahle informácie by sme asi hľadali márne. Okres Stará Ľubovňa takisto nebol z pohľadu španielskej chrípky dostatočne spracovaný. U našich českých susedov spracoval španielsku chrípku historik medicíny Harald Salfellner.  

Stará Ľubovňa

Do susedstva regiónu Spiša sa chrípka najbližšie dostala do Košíc, kde nestíhali pochovávať obete, ktoré ochoreniu podľahli. Záznam máme napríklad aj zo spišskej obce Haligovce, kde údajne ochoreniu podľahlo 22 ľudí. Smutným faktom celej epidémie bolo, že najviac postihovala mladých ľudí. Úmrtnosť bola najčastejšia medzi 15. a 40. rokom života. Doktor Salfellner vo svojej štúdii píše, že išlo o výrazný rozdiel oproti ostatným epidémiám, pri ktorých boli tieto vekové skupiny postihované najmenej. Dôvod tohto javu sa dodnes deň ešte stále nepodarilo vysvetliť.(1)

Rovnako ako aj dnes aj vtedy sa súčasníci stretávali s viacerými názormi odkiaľ, ako a prečo španielska chrípka vznikla. Dezinformácie sa medzi ľuďmi šírili hoci možno nie s takou intenzitou ako je tomu dnes. Faktom však zostáva, že v rokoch 1918 až 1920 podľahlo španielskej chrípke takmer 5% svetovej populácie, výrazne znížila počty obyvateľov aj u našich susedov a takisto aj na Slovensku.

Deň vojnových veteránov

Symbolicky si v dnešný deň pripomíname aj Deň vojnových veteránov. Znak vlčieho maku symbolizuje všetkých padlých hrdinov bojujúcich v prvej svetovej vojne. Nemali by sme však zabúdať ani na obete ničivej epidémie, ktorá si na začiatku 20. storočia vyžiadala obrovské množstvo obetí.


Zdroj:

  1. SALFELLNER,H. 2017. Pandemie španělské chřipky 1918/19 se zvláštním zřetelem na České země a středoevropské poměry. [dizertačná práca]. Praha: Univerzita Karlova v Prahe, 2017. 197 s.
  2. Britannica, The Editors of Encyclopaedia. “influenza pandemic of 1918–19”. Encyclopedia Britannica, 7 Jul. 2020, [https://www.britannica.com/event/influenza-pandemic-of-1918-1919. 11 November 2021.]