Autor: Mgr. Františka Marcinová, PhD.

Ľubovnianske múzeum vlastní vo svojom zbierkovom fonde veľké množstvo zaujímavých predmetov. Od malých mincí, až po veľké technické stroje na výrobu modrotlače. Od umeleckých diel po skrutky z továrne Skrutkáreň.

Od roku 1984 do roku 2018 v barokovom paláci na hrade Ľubovňa kraľovala pseudorenesančná pec z konca 19. storočia.[1] Pec originálne pochádza z mesta Sabinov a je napodobeninou renesančného typu kachľových pecí – pseudorenesančná. Je poschodová, ukončená trojuholníkovým tympanónom s mušľou, ktorý korunuje palmeta. Kachle sú plastické. V nižšom reliéfe sa na kachliciach nachádzajú rozličné figurálne motívy inšpirované antickými obrazmi, nasledujú zobrazenia renesančných postáv rytierov, či šľachticov a dám v rôznych pózach. Korunná rímsa je bohato zdobená perlovcom a vajcovcom. V mnohých častiach sa nachádzajú plastické zobrazenia tvári či postáv v podobe karyatíd a atlasov. Na otváracích plechových dvierkach je z opačnej strany značka ” FERRUM XX”. Po oboch bokoch sa v kruhovej kachlici nachádza výrobca “EPERJESI NÉPBANK KÁLYHAGYÁRA” čo dokumentuje, že pec pochádza zo známej kachliarskej dielne z Prešova, ktorá patrila k najvýznamnejších remeselným podnikom v Prešove koncom 19. storočia. Podnik patril Prešovskej ľudovej banke.

Ľubovnianske múzeum vlastní niekoľko kompletných kachľových pecí. Táto pec je však jediná v zbierkovom fonde múzea plastická, figurálna a farebne bohatá, čím môže najlepšie dokladovať spôsob života šľachty v minulosti. Keď sa v roku 2018  začala rekonštrukcia paláca, pri demontovaní pece bolo zistené poškodenie viacerých častí.  A bolo rozhodnuté …

Reštaurovanie pece – návrat k zašlej kráse

V roku 2021 Ľubovnianske múzeum získalo finančnú podporu z Fondu na podporu umenia a pec mohla odísť na reštaurovanie. Ťažkej, no zároveň krásnej a tvorivej práce sa ujal Mgr. art. Martin Rosenberger. Najprv boli kachlice očistené od kachliarskej hliny a futrovania kachlíc tehlami. Po umytí boli kachlice z ohniskovej časti odsoľované a potom ponechané voľne vyschnúť na drevenom rošte. Pri reštaurovaní boli zistené niektoré nezrovnalosti, ktoré vznikli pri postavení pece v 80. rokoch na hrade. Preto bola rozobraná nesprávne zlepená rímsová kachlica z ohniskovej časti pece. Na kachliciach hlavne v soklovej a ohniskovej časti dochádzalo k olupovaniu vrstvy glazúry. Umelecko-tvorivou prácou bolo dopĺňanie chýbajúcej hmoty. Na viacerých kachliciach, hlavne na kachliciach s polstĺpikom z ohniskovej časti pece boli odbité rohy. Na iných kachliciach chýbali aj väčšie časti. Všetky poškodené kachlice boli zreštaurované podľa ich „sestier“ v rade alebo partnerských figurálnych kachliach. Napríklad chýbajúca kachlica, ktorá bola vsadená vo veľkej kachlici na zadnej strane pece, bola vyrobená ako sadrová kópia kachlice z prednej strany pece.[2]

Postavenie pece

Pec mala byť pôvodne postavená na svojom pôvodnom mieste v barokovom paláci na hrade Ľubovňa. Ľubovnianske múzeum sa ale rozhodlo, že pec si zaslúži čestné miesto, aby nezapadla v množstve nábytku a vybavenia barokového paláca. Preto sa niet čo čudovať, že svoje nové miesto získala v pripravovanej stálej výstave v priestore izby v renesančnej veži so vstupnou bránou. Jednotlivé kachlice boli poskladané klasickou kachliarskou technikou pomocou kachliarskej hliny (zmes piesku a hliny) a drôtenými sponami. Nový priestor určenia ale nedovolil postavenie pece v pôvodnej výške. Z postavenej pece bol tak odobraný jeden rad listel z nadstavca pece s výškou 7cm. Peci to však ani trošku neuškodilo, pretože aj teraz má úctyhodných 268cm.[3]

Pec sa tak stala prvým zbierkovým predmetom v pripravovanej stálej výstave na hrade. A že aj reštaurovanie pece prebehlo na výbornú budú môcť zhodnotiť návštevníci hradu už v roku 2023 pri otvorení novej stálej výstavy.

Pseudorenesančná pec z 19. storočia po reštaurovaní.

Reštaurovanie pece z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Postavenie pece z vlastných zdrojov financovalo Ľubovnianske múzeum.


[1] Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, zbierkový fond, Pseudorenesančná pec z 19. storočia, ĽM 1984/0273, H 11 208

[2] ROSENBERGER, Martin. Záznam o reštaurovaní zbierkového predmetu: č. 2022/1

Pec kachľová v barokovom paláci hradu Ľubovňa. Levoča: 2022, s. 55-57.

[3] Ibidem, s. 57