Ridvan Jahve – Chvála Pánovi (tzv. teleso) vo vnútornom vybavení chrámu sv. Michala Archanjela z Matysovej.

Autor: Ing. Otília Barlíková

Drevené teleso na strope v gréckokatolíckom chráme sv. Michala Archanjela v ľubovnianskom skanzene je unikátnym prvkom zariadenia svätyne. Dlhé roky bolo prezentované ako magické teleso alebo luster.

Predmet je vyhotovený z dreva a skladá sa z dvoch úrovní obručí rozmiestnených vodorovne (po štyri obruče spojené krížovo v každej), v modrej farbe, s maľovanými červeno-bielymi rozetkami (ornamentálna ozdoba kruhovitého tvaru) po odvode. Dvojica štyroch obručí je spojená piatimi zvislými rezbársky profilovanými prvkami (stĺpikmi) s vyšším stredným, ktorý je zakončený hranolovou závesnou časťou. Zvislé prvky sú polychrómované v okrovo bordovej a bielej farbe. Bielou farbou boli zvýraznené gule v strednej časti každého zo zvislých prvkov ako aj pod hranolovou závesnou časťou. Rovnakou farbou boli nafarbené ukončenia zvislých prvkov formované do tvaru plameňa. Vo vnútri dolnej štvoritej obruče je umiestnená Inskrypcia vyhotovená bielou farbou, na základe ktorej môžeme zistiť vročenie, zaznamenané arabskými číslicami, oddelenými od seba ornamentálnym motívom „1 / 6 / 3 / 3“ a písmená MSB. „Teleso“ je zavesené na dlhej reťazi pod stropom v centrálnej časti kostolíka.
Datovanie pamiatky rokom 1633 (bez jej bližšej analýzy) a jej opísanie ako luster sa objavilo v katalógu kostolíka z roku 1971. Konštrukcia a forma tohto predmetu však nedáva dôvod na to, aby sme v ňom videli visiaci svietnik (okrem iného tu chýbajú akékoľvek miesta na upevnenie sviec).

Teleso bolo urobené v súlade s kresťanskou ikonografickou tradíciou. Je symbolickým priestorovým vyobrazením Božieho trónu – Ridvan Jahve. Spôsob zjavenia sa tohto predmetu a jeho forma evokuje asociácie so zjaveniami Božieho trónu známymi z Biblie.

Podľa legendy v časoch cholery (1633) sa ohnivé teleso zjavilo v sne jednému z obyvateľov Matysovej, keď v dedine zúrila cholera. Keď bol predmet vyhotovený podľa jeho pokynov a zavesený v kostolíku, cholera ustala.V období cholery, keď v obci zomieralo množstvo ľudí, prisnilo sa jednému z obyvateľov že vietor privial do dediny čudné horiace teleso, ktoré malo chorobu z obce vyhnať. Podľa predstavy zo sna vraj vyhotovil tento predmet. Pretože ho považovali za posla z nebies, umiestnili ho v kostolíku. Choroba však aj naďalej trvala a tak predmet niekoľkokrát v kostolíku premiestňovali. „Zlá choroba ustúpila až po zavesení predmetu do stredu lode kostolíka“.

Spôsob zjavenia sa tohto predmetu a jeho forma evokuje asociácie so zjaveniami Božieho trónu (inak Ridvanu Jahve a Chvály Pána) známymi z Biblie z vízie proroka Ezechiela (Ez 1; Ez 10) a Apokalypsy (Zjavenia) sv. Jána (Ap 4, 2-10; Ap 7, 11).

Najúplnejší obraz Božieho trónu nájdeme v prvej časti knihy Ezechiela: „Otvorili sa nebesia a videl som nebeské videnie. Prehovoril Pán ku kňazovi Ezechielovi, synovi Buziho, v chaldejskej krajine pri rieke Chobar, tam sa vzniesla nad neho Pánova ruka.

Hľa, od severu prichádzal búrlivý vietor, veľký oblak a blčiaci oheň, okolo ktorého bola žiara, a z jeho stredu – zo stredu ohňa – čosi ako výzor lesklého kovu.  Zo stredu tohto však podoba štyroch bytostí. Toto bol ich výzor: Mali podobu človeka,  každá mala štyri tváre a každá štyri krídla.  Ich nohy boli rovné, chodidlo ich nôh ako chodidlo nohy teľaťa, a leskli sa ako výzor lešteného kovu.  Pod krídlami mali zo štyroch strán ľudské ruky a všetky štyri z nich mali tváre a krídla.  Krídla sa im vzájomne dotýkali, pri chôdzi sa neobracali, každá kráčala pred svojou tvárou.

Výzor ich tvárí však bola tvár človeka, potom tvár leva po pravej strane tých štyroch, ďalej tvár býka po ľavej strane tých štyroch a tvár orla  boli ich tváre. Ich krídla sa rozprestierali nahor, dve krídla každého sa vzájomne dotýkali a dve im zakrývali telá.  A každá kráčala pred svojou tvárou; kde sa usiloval ísť duch, ta išli, pri chôdzi sa však neobracali.  A podoba bytostí: ich zjav bol ako žeravé uhlie ohňa ako čosi, čo sa podobalo fakliam, a toto prechádzalo pomedzi bytosti, oheň však mal žiaru a z ohňa vychádzal blesk Bytosti chodili sem i tam, podobne žiariacemu blesku.
Pozeral som sa na bytosti a hľa, na zemi pri bytostiach – pri všetkých štyroch – bolo po jednom kolese. Výzor kolies a ich sústava bola ako výzor chryzolitu; všetky štyri mali rovnakú podobu, vyzerali a boli zostrojené tak, akoby bolo koleso uprostred kolesa.  Keď išli, išli na svoje štyri strany, pri pohybovaní sa neobracali.  (Ich bahry mali výšku a vzhľad!) Ich bahry, na všetkých štyroch, boli dookola plné očí.  Keď bytosti išli, hýbali sa kolesá popri nich, keď sa bytosti zdvihli zo zeme, kolesá sa zdvihli. Kadiaľ chcel ísť duch, tadiaľ išli. Ak duch chcel ísť, zdvihli sa podobne aj kolesá, pretože v kolesách bol duch bytostí.  Keď išli tie, išli aj ony, keď tie zastali, zastavili sa aj ony, keď sa zdvihli zo zeme, zdvihli sa podobne aj kolesá, pretože v kolesách bol duch bytostí. 

Nad hlavami bytostí bolo čosi ako obloha, vyzeralo to ako hrozný kryštál, roztiahnutý odhora nad ich hlavami. Pod oblohou však boli proti sebe rozprestreté ich krídla. Dve zakrývali každej telo z jednej i z druhej strany. I počul som trepot ich krídel ako hukot veľkých vôd, ako hlas Všemohúceho. Keď išli, bol veľký šľahot ako hučanie tábora; keď postáli, mali krídla uvoľnené.  A sponad oblohy, ktorá bola nad ich hlavami, zaznieval hlas; (Keď postáli, mali krídla uvoľnené.)

     Nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavami, bolo čosi ako zafírový kameň, podobalo sa to trónu, na tom však, čo bolo podobné trónu – na ňom odhora, bola postava, ktorá vyzerala ako človek.  Odhora toho, čo vyzeralo ako jeho pás, videl som čosi ako lesklý kov, vyzeralo to ako oheň, ktorý má dookola dvor; a oddola toho, čo vyzeralo ako jeho pás, videl som čosi ako oheň, ktorý mal dookola žiaru.  Ako vyzerá dúha, ktorá je v oblaku v daždivý deň, tak vyzerala žiara dookola.
       Keď  som to uvidel, padol som na tvár a počul som hlas Hovoriaceho.

Prekvapivo blízka konštrukcia biblickým opisom Božieho trónu z prelínajúcich sa kolies vo farbe taširu a karneolu (smaragdu a červene), s mnohými pármi očí namaľovanými na obručiach, nie náhodou zavesená pod kopulou starého kostolíka v Matysovej bola následne s úctou prenesená do novej svätyne. Pre ľudí volajúcich o pomoc bola trónom vystaveným pre Najvyššieho v očakávaní záchrany. A z kanonického pohľadu bola umiestnená na najviac zodpovedajúcom mieste v kostolíku. Lokalizácia „telesa“ zdá sa, svedčí o jeho spätosti so symbolikou kopuly – neba a Prebývania Boha. Tam určite padli pred trónom a poklonili sa Bohu hovoriac: „Amen požehnanie i chvála i múdrosť i vďakyvzdanie i česť i moc i sila Bohu nášmu na veky vekov Amen.“ (Ap 7, 11-12).

Ako hovorí legenda, dosiahli záchranu.

Hoci nám nie je známa podobná priestorová realizácia ukazujúca Boží trón, táto téma je populárna v tabuľovej i nástennej maľbe. Spomenuli sme už výpovednú hodnotu nástenných malieb v časti klenby lode kostolíka, jednako najplnšie túto ideu ukazuje ikonografia predstavenia tróniaceho Krista Pantokrátora – Spása v Silách (v Mocnostiach). Spasiteľ je ukazovaný na pozadí prenikajúcich sa sfér – v modrých a červených farbách, do ktorých sú vpísané podoby cherubínov, serafínov, resp. tváre tetramorfu (leva, orla, býka a anjela). Pri podnožke, o ktorú si Kristus opiera nohy, sú vyobrazené zvyčajne štyri okrídlené veľkooké obruče – podoby Trónov. Obrazy menej znázorňujúce symboliku Božieho trónu nájdeme taktiež na ikonách Posledného súdu a Nanebovstúpenia Pána. Tam hlavným prvkom je víťazný oblúk (dúha)?.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa domnievame, že „teleso“ z Matysovej možno interpretovať ako trón – Ridvanu Jahve všeobecne – v tom prípade modré prenikajúce obruče boli by prvkami tetramorfu (bytosti so štyrmi tvárami), ukázanými v pohybe (činnosti) zodpovedajúcom biblickému opisu, na druhej strane zvislé prvky (stĺpy) ohňovými bleskami alebo vyžarovaním. Za odôvodnenú pokladáme taktiež možnosť bezprostredného vzťahu štyroch obručí k najvyšším bytostiam v nebeskej hierarchii, ktoré Pseudo-Dionýz nazýva Trónmi, prebývajúcimi v blízkosti Pána v dolnej časti jeho Trónu. Nezistiac, či bezprostrednou inšpiráciou pre vyhotovenie Božieho trónu z Matysovej boli biblické texty, kostolná maľba, či skutočná vízia akú mal jeden z obyvateľov dediny blízku Ezechielovmu a Jánovmu zjaveniu (o ktorej nám hovorí legenda). Vidíme v tejto činnosti hlboký vzťah k náboženskej a ikonografickej kresťanskej i starozákonnej tradícii.

Zdroj:

Pavelčíková, Monika. Matysovské ikony. 1. vydanie. Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum – hrad, 2010, 56 s. ISBN 978-80-970021-4-5.

Sväté písmo Starého i Nového zákona. Vydal Spolok sv. Vojtecha Trnava 2000. ISBN 80-7162-326-1