Autor: Mgr. Daniela Reľovská

Najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky sa každoročne slávia koncom roka. Oficiálne slávenie Vianoc sa začína 24. decembra Štedrou večerou. Dnes týmto sviatkom predchádza štvortýždňový advent, počas ktorého sa veriaci pripravujú na príchod Krista. V minulosti sa ľudia pripravovali na príchod Vianoc ešte pred adventom. Každý sviatok mal rôzne zvyky a porekadlá. Veriaci si svätých, ku ktorým sa modlili, vystavovali v tzv. „Švatyj kutoch.“ Všetko sa začínalo príchodom zimy a sv. Martinom.

SV. MARTIN (11. NOVEMBER)

So sv. Martinom sa zvyčajne spája známe porekadlo „Svätý Martin prichádza na bielom koni.“ Ale prečo sa porekadlo spája práve s Martinom?

Sv. Martin žil v 4. storočí ako vojak. S jeho menom sa spája legenda, ktorá rozpráva príbeh ako raz Martin stretol na svojej ceste chudobného uzimeného žobráka. Martin rozdelil svoj plášť svojim mečom a polovicu daroval žobrákovi. V noci sa mu prisnil sen, v ktorom bol v jeho plášti odetý samotný Kristus. Martin sa po zobudení dal pokrstiť a neskôr sa stal biskupom v meste Tours (Francúzsko). Je patrónom vojakov, jazdcov, kováčov, garbiarov, krajčírov. Na obrazoch býva zväčša zobrazovaný vo vojenskom odeve ako predeľuje svoj vojenský plášť a podáva ho žobrákovi. Ďalšími populárnym zobrazením je aj sv. Martin v biskupskom rúchu.

SV. KATARÍNA (25. NOVEMBER)

Posledný „pred adventný“ sviatok, s ktorým sa spájajú dedinské zábavy a hostiny je sviatok sv. Kataríny. Tá sa vďaka svojmu životu stala patrónkou všetkých vzdelancov a povolaní súvisiacim s kolesami.

Sv. Katarínu, dcéru kráľa Costusa, ku kresťanskej viere priviedol pustovník, ktorý ju aj pokrstil. Cisár Maxentius si ju však vyhliadol za nevestu pre svojho syna. Sv. Katarína sa tak úporne modlila k Pannej Márii, aby jej dala za muža svojho syna, až sa jej prisnil sen. V ňom sa malý Ježiš naklonil z obrázka a daroval Kataríne snubný prsteň. Maxentius k nej poslal 50 učencov a mudrcov, aby ju odvrátili od kresťanskej viery. Kataríne sa však podarilo všetkých obrátiť ku kresťanstvu. Vďaka Kataríne sa kresťankou stala aj cisárova manželka, ktorú dal cisár zahubiť. Cisárovnú chcel spraviť z Kataríny, ktorá ho odmietla s prehlásením, že je zasnúbená Kristovi. Maxentius teda rozhodol o jej poprave. Mali ju roztrhať na štyroch kolesách s nožmi a klinmi. Tieto kolesá však zničil anjel a Katarínu neskôr popravili mečom.

Ľubovnianske múzeum spravuje viacero zobrazení sv. Kataríny, ktoré odzrkadľujú jej zvyčajnú ikonografiu. Sv. Katarína ako mladá žena odetá do honosného dobového odevu s kráľovskou korunou na hlave. V ruke drží palmovú ratolesť na znak jej umučenia. Jej individuálnym atribútom sa stalo ozubené koleso. Na oboch zobrazeniach je Katarína zobrazená ako mladá žena v dobových šatách. Kult sv. Kataríny bol obľúbený už od stredoveku a jej zobrazenia nájdeme vo viacerých kostoloch. Významným zobrazením bola stredoveká drevená plastika z farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Podolínci. Jej autorom je Majster Pavol z Levoče. V súčasnosti je plastika umiestnená v Szépmuveszeti múzeu v Budapešti a na jej pôvodnom mieste je umiestnená jej kópia.

SV. ONDREJ (30. NOVEMBER)

S dňom sv. Ondreja sa spája viacero ľudových zvykov a tradícii. Obľúbenými boli veštby a predpovede. Je patrónom rybárov, sedliakov a neviest.

Sv. Ondrej bol bratom apoštola Petra (Šimona). Obidvaja boli povolaním rybármi. Keď okolo nich raz prechádzal Kristus povolal Ondreja, aby sa stal rybárom ľudí. Ondrej so sebou povolal svojho brata Šimona. Po smrti Krista pôsobil ako apoštol medzi Skýtmi (kmene na severe Ázie a východnej Európy). Sv. Ondrej bol odsúdený na smrť prokonzulom Aegeasom. Umrel priviazaný ku krížu v tvare X, po dvoch dňoch utrpenia.

Sv. Ondrej

Sv. Ondrej býva zobrazovaný ako starší muž s dlhou bradou v apoštolskom odeve – dlhom rúchu s plášťom. Jeho individuálnym atribútom sa stal kríž v tvare X, tiež nazývaný aj „ondrejský.“ Ďalšími atribútmi, s ktorými býva sv. Ondrej zobrazovaný je aj rybacia sieť, ktorá odkazuje na jeho povolanie, či kniha, ktorá odkazuje na jeho apoštolské misie.

SV. BARBORA (4. DECEMBER)

Sv. Barbora spolu so sv. Katarínou, Dorotou a Margitou patrí do skupiny štyroch veľkých panien. Pochádzala z bohatej rodiny, v ktorej otec postavil pre Barboru vežu, aby ju uchránil pred nápadníkmi a pred kresťanstvom. Barboru však prišiel navštíviť kňaz v prestrojení za lekára, ktorý ju aj pokrstil. Pri prestavbe veže Barbora požiadala murárov, aby k dvom oknám pridali ešte jedno, aby jej to pripomínalo Najsvätejšiu Trojicu. Keď sa to všetko dozvedel jej otec, chcel ju zahubiť. Barbora ma ušla a ukryla sa v jaskyni, ktorá sa pred ňou zázračne objavila. Jej úkryt objavil pastier a Barbora bola uväznená a mučená. Podľa legendy ju sťal vlastný otec, ktorého vzápätí zabil blesk.

Kult sv. Barbory sa rozšíril rýchlo. Stala sa patrónkou baníkov a všetkých povolaní súvisiacich so staviteľstvom. Jej zobrazovanie sa ustálilo na mladú ženu v honosnom dobovom odeve. Zväčša býva zobrazovaná s kalichom a hostiou, vežou s tromi oknami a s mečom, ktorým bola sťatá. Sv. Barbora je taktiež patrónkou umierajúcich a dobrej smrti. Z tohto dôvodu sa niekedy dostávala aj na procesiové ikony. Jednu takúto ikonu spravuje aj Ľubovnianske múzeum z drevenej cerkvi z Matysovej.

SV. MIKULÁŠ (6. DECEMBER)

Sviatok sv. Mikuláša je slávený po celom svete. Ako sa však stal známym a obľúbeným najmä v kruhu detí?

Sv. Mikuláš bol biskupom v Myre a s jeho menom je spojených viacero dobrých skutkov. Azda najznámejší je príbeh schudobneného otca s tromi dcérami. Otec nemal žiadne peniaze, aby dcéram zabezpečil dobré veno, takže im hrozilo, že skončia v nevestinci. Sv. Mikuláš, aby ich zachránil pred nepeknou budúcnosťou, im v priebehu troch nocí hodil každej do okna jednu hrudku zlata. Za tú si mohli zabezpečiť veno a dobre sa vydať.

Práve vďaka tejto legende je sv. Mikuláš zobrazovaný v biskupskom odeve s tromi hrudkami zlata, alebo tromi jablkami. Sv. Mikuláš sa vo východnej cirkvi teší veľkej popularite. Zobrazujú ho ako biskupa s knihou a zdvihnutou pravou rukou so znakom požehnania. Spolu so sv. Ondrejom sa stal patrónom Ruska. Ikona sv. Mikuláša, ako patróna byzantskej cirkvi, sa objavuje na ikonostasoch ako prvá zľava. Výnimkou je, ak je Mikuláš patrónom chrámu. Vtedy sa jeho ikona presunie úplne vpravo.

SV. LUCIA (13. DECEMBER)

„Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc“

S dňom sv. Lucie sa spájajú rôzne magické rituály. V minulosti verili, že na sv. Luciu lietali po oblohe bosorky. Ako však pripadli tieto praktiky na Luciin deň?

Sv. Lucia

Sv. Lucia sa zasľúbila Bohu a kresťanstvu už v mladom veku. Jej matka však pre ňu mala iné plány a zasnúbila ju pohanskému chlapcovi. Keď však matka ochorela, Lucia ju vzala k hrobu sv. Agáty a spolu prosili o zázračné uzdravenie. Pán Boh vyslyšal ich modlitby a matka privolila, aby Lucia zrušila svoje zasnúbenie. Ohrdnutý snúbenec však Luciu udal prefektovi ako kresťanku. Aby Lucia zmiernila jeho bolesť podľa legendy si vypichla oči a poslala mu ich na tácke. Mučeníckej smrti sa aj napriek tomu nevyhla. Chceli ju zabiť tak, že na ňu vyliali horúci moč, smolu, vriaci olej. Traduje sa, že neumrela ani keď ju chceli upáliť. Nakoniec umrela na vrazený meč do hrdla, až po prijatí hostie.

Práve kvôli svojej legende sa Lucia, napriek svojmu svätému životu, považuje za jednu z najväčších bosoriek. Sv. Lucia sa stala patrónom nevidiacich a pri rôznych chorobách. Zobrazuje sa s očami, ktoré má položené na tácke, prípadne na knihe. V rukách zväčša drží palmovú ratolesť na znak jej mučenia.

ADAM A EVA (24. DECEMBER)

Adam a Eva

Adam a Eva stoja na začiatku stvorenia. V ich príbehu (hlavne v Adamovi) sa nachádza veľa referencií ku Kristovi. Narodenie Krista – ako príchod nového Adama je určený hneď na ďalší deň. Zobrazenie prvých ľudí sa ustálilo na ukážku prvotného hriechu. Adam a Eva stoja pri strome poznania (referencia na kríž, na ktorom sa obetuje Kristus). Okolo stromu je omotaný had – diabol, ktorého porazil Kristus. Adam s Evou sú zahalený vavrínovými listami iba v páse. Eva podáva Adamovi jablko zo zakázaného stromu.

NARODENIE PÁNA (25. DECEMBER)

25. december sa považuje za najväčší kresťanský sviatok. V roku 325 počas prvého Nicejského koncilu na tento dátum určili narodenie Ježiša Krista. Zobrazovanie miesta narodenia Krista – jasličiek sa stalo veľmi populárnym. Údajne prvý betlehem postavil sv. František z Assisi v roku 1223. K jasliam postavil živé zvieratá – vola a somára. Za prítomnosti veriacich sa slúžila slávnostná omša. František tak chudobným veriacim sprítomnil novonarodeného Ježiša Krista ako chudobné dieťa. Po čase začali pribúdať ďalšie postavy svätej rodiny, neskôr pastieri, ovečky a ďalšie zvieratá. Neskôr zvyk stavania betlehemov prevzali od františkánov aj iné rehole. S príchodom baroka sa začínali vytvárať veľké barokové betlehemy s honosnými jasľami. Postavy nadobudli životnú veľkosť. S reformami Jozefa II. sa veľké betlehemy stali nežiaducimi, a tak sa v 18. storočí rozširuje stavanie menších betlehemov. Tie si veriaci mohli postaviť aj v domácom prostredí.

Betlehem ľudového umelca zo Šalgovíka

Múzeum spravuje viacero zobrazení betlehemov. Vzácne jasličky patriace do zbierkového fondu Ľubovnianskeho múzea boli vytvorené ľudovým rezbárom pochádzajúcim z obce Šalgovík. Vyrobil ich roku 1880 z dreva, neskôr boli ručne namaľované. Kompletný betlehem má dokopy 62 figúrok, pričom obsahuje viacero druhov zvierat, ako aj napr. ľadového medveďa, či ťavu. Tieto jasličky si každoročne môžete pozrieť v kaplnke Michala Archanjela na hrade Ľubovňa.

Betlehem Michala Hutníka

Jasličky vystavené v drevenej cerkvi Michala Archanjela v skanzene pod hradom Ľubovňa sú prístupné návštevníkom skanzenu každoročne počas Sviatku Bohozjavenia Pána (6. január) . Autorom ľudovo stvárneného betlehemu je rezbár Michal Hutník.

Zobrazovanie betlehemov a jaslí sa dostalo aj do obrazovej a maliarskej formy. V 20. storočí sa populárnymi stali devocionálie – malé sväté obrázky, ktoré sa masovo tlačili a nájsť sa mohli v každej domácnosti.

SV. ŠTEFAN (26. DECEMBER)

Druhý sviatok vianočný znamenal oficiálne ukončenie adventu. Tradíciou bola tzv. štefánska zábava. Ale kto bol vlastne sv. Štefan?

S jeho menom sa spája aj prívlastok prvého mučeníka. Apoštoli ho zvolili za diakona a bol ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. Štefan neochvejne rozprával a vyjadroval svoju vieru. Odporcom cirkvi sa to nepáčilo a našli ľudí, ktorý proti nemu krivo svedčili, že sa rúhal proti Mojžišovi a proti Bohu. Na jednom zhromaždení rozprával o Kristovi ako sedí po pravici Boha. To ľudí tak pobúrilo, že bol Štefan vyhnaný za hradby mesta, kde ho ukameňovali.

Najpopulárnejším zobrazením sv. Štefana je scéna jeho ukameňovania. Nachádzajú sa aj samostatné zobrazenia svätca, ktoré ho zobrazujú s jeho individuálnym atribútom – kameňmi.

SV. RODINA (NEDEĽA PO NARODENÍ PÁNA)

V prvú nedeľu po narodení Pána sa slávi Sviatok Sv. rodiny. Zobrazenia Svätej rodiny boli medzi veriacimi veľmi obľúbené. Vlastnila ich skoro každá domácnosť. Zobrazenia sa od seba líšili vo viacerých aspektoch. Najtypickejším bolo zobrazenie Svätej rodiny v krajinnom prostredí. Uprostred stojí malý Ježiš. Po svojej pravici má Pannu Máriu, po ľavici sv. Jozefa. Obľúbeným zobrazením Svätej rodiny bolo taktiež vyobrazenie v Jozefovej stolárskej dielni. Sv. Jozef zväčša stojí pri pracovnom stole, Panna Mária sa venuje svojej činnosti – buď pradie alebo sa stará o malého Ježiška. Malý Ježiš zväčša pomáha sv. Jozefovi, inokedy je pri Panne Márii. Nezvyčajným zobrazením je Svätá rodina s anjelmi. Panna Mária v popredí drží v náručí spiaceho Ježiška, v pozadí je sv. Jozef. Pri nich stojí skupinka anjelov hrajúcich na hudobné nástroje. Obrazov znázorňujúcich Svätú rodinu je mnoho, všetky sa však pridŕžajú tematiky milujúcej a pokojnej rodiny.

SVIATOK ZJAVENIA PÁNA / TRAJA KRÁLI (6. JANUÁR)

Cyklus Vianočných sviatkov uzatvára Sviatok Zjavenia Pána, alebo aj Traja králi. Zjavenie má trojitý význam. Prvým je Zjavenie Pána Trom kráľom, ktorí sa mu prišli pokloniť a on sa im (ako pohanom, nežidom) zjavil ako Boží syn. Druhým zjavením je Krst Krista, kedy sa začína jeho verejné účinkovanie. Tretím zjavením je prvý Ježišov zázrak – premenenie vody na víno na svadbe v Káne. Vtedy Ježiš svojim učeníkom zjavil svoju slávu a oni v neho uverili.

Klaňanie Troch kráľov

Príchod a poklonenie Troch kráľov – mudrcov z východu je opísané v Evanjeliu podľa Matúša. V ňom sú uvedené len základné fakty: „Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu“ (Mt, 2, 1-23). Matúš nepopisuje koľko mudrcov sa prišlo Ježišovi pokloniť. Číslo tri sa stalo záležitosťou tradície. Evanjelista nespomína ani ich krstné mená, ktoré boli ustanovené až v 12. storočí na parížskej univerzite. Je možné, že počet mudrcov bol ustanovený aj na základe darov, ktoré priniesli Ježišovi „Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“ (Mt, 2, 1-23). Všetky tri dary mali symbolický význam: Zlato symbolizovalo Ježišovu kráľovskú hodnosť nad celým svetom, kadidlo symbolizovalo Božskú podstatu jeho existencie. Myrha sa v minulosti používala na balzamovanie a symbolizovala Kristovu budúcu obetu za spásu ľudstva.

Traja Králi získali svoje miesto aj v betleheme. Zvyčajne sú postavení v blízkosti jaslí. V umení sa objavovali aj samostatné zobrazenia klaňania Troch kráľov. Mudrci odetí do honosných šiat sa klaňajú pred malým Ježišom v jasliach a predkladajú pred neho dary. Malý Ježiško niekedy leží nevedomky v jasliach, alebo mu pomáha Panna Mária, ktorá ho usádza a Ježiš tak pravou rukou mudrcom žehná.

Krst Krista sa v západnom liturgickom kalendári slávi prvú nedeľu po Troch kráľoch. V liturgickom kalendári Východnej cirkvi sa slávi spolu s Tromi kráľmi a s prvým zázrakom Krista – premenenie vody na víno na svadbe v Káne Galilejskej.

Postupom času si ľudia začali ozdobovať svoje príbytky vianočnými ozdobami profánnejšieho charakteru. Najvytrvalejším obrazom, ktorý sprítomňuje kresťanské Vianoce dnešným veriacim ostal betlehem.


ADKINSON, Robert.: Posvátne symboly. Národy, náboženství, mystéria. Praha: Slovart, 2012. ISBN: 978-80-7391-588-9.

HERUCOVÁ, Marta – NOVOTNÁ, Mária.: Bohyne a svätice v umení 19. storočia na Slovensku. Levoča: Slovenské národné múzeum – Spišské múzeum v Levoči, 2011. ISBN 978-80-85167-49-8

MINTALOVÁ-ZUBERCOVÁ, Zora a Mária ZJAVKOVÁ. Veľká kniha slovenských Vianoc. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2008. ISBN 9788089208920.

RUSINA, Ivan – ZERVAN, Marian.: Životy svätých. Bratislava: Pallas, 1994. ISBN 80-7095-019-6

STUDENÝ, Jaroslav.: Křesťanské symboly. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 1992.