Autori: Mgr. Eduard Laincz, Mgr. Peter Žarnovský

Tento rok si pripomíname 70. výročie oslobodenia obcí okresu Stará Ľubovňa. V rámci Západokarpatskej akcie, pod velením generála I. J. Petrova, vojská IV. Ukrajinského frontu postupne od 21. do 25. januára 1945 oslobodili celý dnešný okres, čiže 42 obcí a 2 mestá. Konkrétny popis oslobodenia ľubovnianskeho okresu sme priniesli na riadkoch Ľubovnianskych novín č. 4 v januári 2014. Preto priebeh oslobodenia prezentujeme sumárne v priloženej tabuľke, v ktorej je možné sledovať presné dátumy vstupu červenej armády do jednotlivých obcí na severe Spiša a jej postupovanie. V druhej tabuľke sa nachádza zoznam počtu poškodených alebo zničených domov v tých obciach okresu, v ktorých prišlo k bojovým stretom medzi nemeckou a sovietskou armádou.

V nasledujúcich riadkoch Vám budú prezentované historické udalosti oslobodzovania samotného mesta Stará Ľubovňa. Tieto poznatky, vychádzajúce z výpovedí pamätníkov a kronikárskych záznamov, vhodne dopĺňajú niektoré neznáme okolnosti a prezentujú situáciu v meste v tých osudných dňoch.

Zabudnutí nemeckí vojaci a prerušené vyučovanie

Samotnému oslobodzovaniu okresu Stará Ľubovňa predchádzalo ničenie a rabovanie obcí ustupujúcou nemeckou armádou, ktorá aj takto chcela spomaliť rýchly postup sovietskej armády. To je hlavne prípad mesta Stará Ľubovňa, kde nemeckí vojaci pri odchode z mesta stihli vyplieniť súkromné domy, obchody, skladiská a zapáliť pílu a sklad dreva. Zničili aj mosty cez rieky Poprad a Jakubianku, ďalej miestnu elektráreň, mlyn, poštové telefónne a telegrafné zariadenie. Prví ruskí vojaci sa do mesta dostali na druhý deň, 24. januára 1945, okolo 7. hodiny ráno. Išlo o prieskumnú jednotku, ktorá podľa pamätníkov, bola oblečená v bielych maskovaných plášťoch. Po príchode do mesta obsadili budovu starej radnice na Hlinkovom námestí. Jeden z vojakov stál na stráži pred vchodom do budovy. Práve v tomto čase, z budovy bývalej meštianskej školy, vyšiel nemecký automobil s vojakmi, ktorí chceli na poslednú chvíľu ujsť. V to ráno však bol veľký mráz a auto vojaci nemohli naštartovať, a tak sa len naprázdno pustili po ceste smerom na Poprad. Ruský vojak, ktorý to zbadal, začal okamžite strieľať. Vystrašení Nemci následne nechali nefunkčný automobil trochu nižšie a utiekli do dvorov okolitých domov a bočných uličiek. Kým sa podarilo ruskému vojakovi zmobilizovať ostatných vojakov, nemeckí vojaci utiekli. Po tejto rušnej udalosti, ktorá zarezonovala aj medzi miestnym obyvateľstvom, prišli ešte pred poludním ďalší vojaci červenej armády. Na čele išli dôstojníci v tankoch a automobiloch. Keďže drevený most cez rieku Poprad zničili ustupujúci Nemci, ťažká technika musela prejsť po ľade. Počas tohto prechodu jeden z tankov uviazol v zamrznutej rieke a až po dvoch týždňoch sa ho podarilo vytiahnuť. Po príchode vojakov kapitán červenej armády, Demjanov, rozpustil poradný zbor starostu a následne 25. januára bol utvorený miestny národný výbor. Predsedom sa stal Eduard Bárdoš, podpredsedom Vojtech Nevrlý a zapisovateľom Cyril Kopsa, ktorí aj zložili sľub vernosti Československej republike. Ďalšími členmi výboru sa stali Eugen Kohn, Peter Lorek, Róbert Pavlovský a Oto Černecký. Sovietski vojaci sa ubytovali v domoch, pivniciach, povalách a vo viacerých budovách v meste. Dočasne obsadili i budovy ľudovej a meštianskej školy v Starej Ľubovni. Vyučovanie tak bolo prerušené skoro až do konca marca, kedy odišli poslední vojaci z mesta. Po prechode nemeckého a sovietskeho vojska sa konal súpis vzniknutých škôd. Tieto poškodenia mostov a na budovách obchodov, úradov, podnikov a škôl boli vo výške 26 678 018 Kčs.

Po oslobodení okresu Stará Ľubovňa a zahnaní nemeckej armády mimo jeho územia sa boje v nasledujúcich dňoch presunuli cez slovensko-poľskú hranicu do Poľska. V okrese sa teda mohla začať postupná konsolidácia pomerov, ako aj oprava škôd spôsobených bojmi na jeho území, či pobytom oboch vojsk.

Oslobodzovanie a prechod frontu v zbierkovom fonde

V druhej časti článku prinášame exkluzívne nahliadnutie do depozitov Ľubovnianskeho múzea-hradu, ktoré spravuje okolo 30 000 zbierkových predmetov rôzneho zamerania a historickej hodnoty. V minulom roku, pri príležitosti 70. výročia Slovenského národného povstania, sme prezentovali zbierkové predmety, ktoré boli spojené práve s touto historickou udalosťou. Tentokrát by sme radi poukázali na tie, ktoré sú spojené s obdobím konca 2. svetovej vojny a prechodom frontu cez okres Stará Ľubovňa.

Lyžička ako pamiatka na vojaka

Pri práci v teréne sa v roku 1983 podarilo pracovníkom Ľubovnianskeho múzea získať hliníkovú lyžičku. Lyžica má krátku a oválnu rúčku, ktorá je zakončená hliníkovým krúžkom na zavesenie. Tento, na prvý pohľad nenápadný predmet, však sa sebou skrýva veľmi zaujímavý príbeh. Bola totiž súčasťou výstroja sovietskeho vojaka červenej armády, ktorý sa koncom januára objavil v zamagurskej obci Veľká Lesná. Tento vojak sa počas prechodu cez obec zastavil v náhodnej drevenici, kde žila pani Mária Bombarová. Ta neznámemu hladnému vojakovi dala najesť. V tom čase sa v obci objavili ešte poslednýkrát nemeckí vojaci, a tak ani nedojedol a vybehol vonku smerom k dedinskému mostu. To bolo nakoniecpre neho osudné, pretože Nemci most odpálili a pri tomto výbuchu zahynul. Na stole po ňom zostala len jeho lyžička, ktorú si pani Bombarová odložila ako spomienku na stretnutie s týmto neznámym sovietskym vojakom. Zaujímavosťou tohto predmetu je aj to, že na konci rúčky je vyrytý monogram – na vrchnej časti M a zo spodnej strany H. To boli pravdepodobne iniciály mena a priezviska neznámeho vojaka, ktorého život vyhasol pri oslobodzovaní nášho okresu. Počas prechodu frontu a bojov s okupačnou nemeckou armádou na území okresu celkovo padlo 66 vojakov Červenej armády a 16 partizánov.

Spomienka na výročie oslobodenia

Tohto roku už po 70. raz spomíname na oslobodenie územia Slovenska. Vo fondoch ĽM však máme predmet, ktorý v roku 1975 pripomínal „len“ 30. výročie tejto významnej udalosti. Ide o pamätný bronzový odznak s kruhovým tvarom. Odznak je pomocou malého krúžka upevnený na bronzovom obdĺžnikovom pliešku, ktorý obsahoval zapínaciu ihlu a vďaka nemu sa mohol odznak pripnúť na oblečenie. Na prednej strane (averz) sú v strede dve uniformované postavy vojakov s rukami hore, nad ich spojenými rukami päťcípa hviezda a okolo nich pri hrane odznaku sa nachádza kolopis: “SPOLEČNĚ V BOJI ZA VÍTĚZSTVÍ”. Na zadnej strane (reverz), uprostred odznaku v hornej časti, je väčšia päťcípa hviezda a pod ňou text: “TRIDSIATE VÝROČIE OSLOBODENIA ČESKOSLOVENSKA SOVIETSKOU ARMÁDOU”. Odznak, s pamätnou alebo propagačnou funkciou, malo vo svojich domácnostiach viacero obyvateľov na Slovensku. Uložený bol na modrej zamatovej poduške v tmavočervenom puzdre. Tento konkrétny odznak z našich zbierok pochádza od obyvateľov obce Jarabina a do múzea sa dostal v roku 1985.

Militárie v ĽM

V zbierkach Ľubovnianskeho múzea – hradu sa nachádza aj niekoľko kusov zbraní a vojenskej výstroje, ktoré sa zachovali v našom okrese aj po prechode frontu. Jedným z takých predmetov je samopal Beretta M 38, vyrábaný v Taliansku v zbrojovke Pietro Beretta od roku 1938 asi až do roku 1945. Autorom bol Tullio Marengoni. Kaliber hlavne bol 9 mm, hlaveň drážkovaná šiestimi pravotočivými vývrtmi. Úsťová rýchlosť strely bola 420 m/s. Do zbrane išli náboje 9 x 19 Parebellum, pričom zásobník bol na 10, 20, alebo 40 nábojov. Zaujímavosťou boli dve spúšťové páčky, predná pre streľbu jednotlivými ranami a zadná pre streľbu dávkou. Talianski, nemeckí a aj spojeneckí vojaci zbraň vysoko hodnotili. Vo väčšom množstve sa M 38 vyvážal do Rumunska a Argentíny.

Posledným predstavovaným zbierkovým predmetom je Šaška. Je to označenie pre šabľu, ktorú požívali ruské, neskôr sovietske jazdecké oddiely. Pomenovanie „šaška“ pochádza z jazyka Čerkesov a znamená „dlhý nôž.“ Táto zbraň sa vyrábala až do roku 1945. Čepeľ je zakrivená so širokým obojstranným výbrusom. Zbraň nemá záštitu, ani kôš. Hlavica je v tvare vtáčieho zobáka. Šašky, ktoré už požívali sovietske jazdecké oddiely mali na hlavici vrazenú hviezdu, príp. písmená C C C P (ZSSR). V kaukazských národoch sa šašky používajú dodnes a sú vysoko cenené aj medzi zberateľmi.

V krátkosti tak bolo predstavených niekoľko zbierok Ľubovnianskeho múzea – hradu, ktoré dokumentujú obdobie konca 2. sv. vojny a oslobodzovania okresu. Aj vďaka týmto predmetom máme bližšiu predstavu o situácii na území severného Spiša.

Odznak 1 OLYMPUS DIGITAL CAMERA Odznak Samopal Lyžička sovietského vojaka DSC_6957

 

 

TABUĽKY:

 

Postup oslobodzovania okresu Stará Ľubovňa sovietskou armádou
21.1.1945 Čirč, Kyjov, Obručné, Ruská Voľa
22.1.1945 Ďurková, Ľubotín, Plaveč, Pusté Pole, Šarišské Jastrabie, Vislanka
23.1.1945 Hromoš, Legnava, Matysová, Orlov, Plavnica, Sulín, Šambron, Údol
24.1.1945 Forbasy, Hajtovka, Hniezdne, Hraničné, Chmeľnica, Jakubany, Jarabina, Kamienka, Kremná, Lacková, Litmanová, Malý Lipník, Mníšek nad Popradom, Nová Ľubovňa,Stará Ľubovňa, Starina
25.1.1945 Haligovce, Kolačkov, Lomnička, Lesnica, Nižné Ryžbachy, Podolínec, Stráňaňy, Velká Lesná, Veľký Lipník, Vyšné Ružbachy

 

Obce v okrese Stará Ľubovňa Počet domov v obci
pred vojnou poškodených vojnou zničených vojnou
Hniezdne 230 16 5
Jarabina 221 15 2
Kamienka 268 1
Litmanová 143 1
Legnava 91 12
Lomnička 156 10
Plaveč 177 41
Plavnica 219 7
Ruska Voľa 40 5
Šambron 177 145
Nižné Ružbachy 172 3