Autor: Mgr. Adrián Drobňák

Obdobie medzivojnovej Československej republiky je v odbornej literatúre pomerne podrobne zdokumentované. Medzi oblasti, ktorým sa mnohí historici venujú patrí aj otázka príchodu českej inteligencie na Slovensko po vzniku mladej republiky a téma českej menšiny na Slovensku v medzivojnovom období. Ja sa preto pokúsim posunúť túto tému do regionálnej roviny a priblížiť českú menšinu v danom období v okrese Stará Ľubovňa. Keďže aj v tomto čase predstavovalo mesto Stará Ľubovňa politické, administratívne, ekonomické a kultúrne centrum regiónu, bude táto séria dvoch článkov zameraná práve na toto okresné mesto.

Situácia v regiónoch do značnej miery závisela a závisí od celkovej situácie v štáte a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Preto sa najprv spoločne pozrieme na dôvody, priebeh a dopady príchodu českých úradníkov, učiteľov a iných predstaviteľov českej inteligencie na Slovensko, aby sme ľahšie pochopili situáciu v okrese Stará Ľubovňa.       

Česká inteligencia na Slovensku

V čase vzniku československej republiky sa okrem iného dostala do popredia aj potreba nových štátnych zamestnancov. Na Slovensku sa však ako problém ukázal nedostatok Slovákov, ktorí by mohli nahradiť aspoň časť zamestnancov bývalého Rakúsko-Uhorska. O obsadzovanie miest z radov slovenskej inteligencie bol tiež malý záujem. Okrem toho došlo k prijatiu prísnych pravidiel pre prijímanie zamestnancov bývalej rakúsko-uhorskej štátnej správy, takže ak sa aj niekto z radov slovenskej inteligencie rozhodol pre túto cestu, musel spĺňať prísne kritéria nastavené v novej republike. Ako jedno z riešení sa preto ponúkal presun časti štátnych zamestnancov z českých krajín, kde bola situácia o niečo jednoduchšia.

Zamestnanci z českých krajín, ktorí prichádzali na Slovensko pracovali v rôznych oblastiach. Veľká časť pôsobila ako četníci alebo financi (pohraničná stráž). Veľkým prínosom boli inžinieri a technická inteligencia. Pôsobili tiež v lesnej správe, vodnom i poľnom hospodárstve. Kľúčovú úlohu zohrali napríklad aj pri pozemkovej reforme. V českej menšine na Slovensku bol okrem toho tiež vysoký počet príslušníkov tzv. slobodných povolaní (notár, advokát, lekár a pod.).

Ťažká situácia bola aj v školstve, kde bolo potrebné povolať veľké množstvo českých učiteľov. Mnohí sa hlásili sami, iní tu boli pridelení úradne. Čoskoro po ich príchode na miesto pôsobenia sa však začali objavovať ťažkosti so zžitím s novým prostredím. Jedným z najväčších problémov boli životné podmienky na Slovensku prejavujúce sa najmä na vysokých cenách základných potravín a bývania. Nedostatok ubytovacích priestorov donútil niektorých k tomu, že na začiatku zostávali bývať v hoteloch, školských kabinetoch, ale aj v drevárňach a pod. Českí učitelia boli okrem toho zvyknutí na istý bytový komfort, čo však vo väčšine prípadov na Slovensku chýbalo. Ďalším potencionálnym zdrojom problémov bolo to, že centrálne školské úrady nedôverovali mnohým slovenským učiteľom a považovali ich za nespoľahlivých v otázke lojality k novému štátu a preto uprednostňovali na ich úkor českých kolegov. Najväčším problémom však bola rozdielna výška platov českých a slovenských učiteľov. Českí štátni zamestnanci prichádzajúci na Slovensko totiž dostávali okrem normálneho platu ešte príplatok, diéty, ktoré mali pokryť náklady spojené s vedením dvojitej domácnosti: jednej v českých krajoch a druhej na Slovensku. V neskoršom období sa ale platové rozdiely postupne vyrovnávali.

Ako problematické sa ukázalo aj používanie slovenčiny. Prichádzajúci zamestnanci neboli zo zákona nútení učiť sa po slovensky, no časť slovenského obyvateľstva chápala používanie češtiny ako provokáciu. K napätiu v jazykovej otázke prispela aj téma učebníc, ktoré častokrát tvorili českí učitelia. Mnohé učebnice však boli napísané z jazykového hľadiska nesprávne, čo sa stávalo predmetom novej kritiky.

Je potrebné skonštatovať, že počet Čechov na Slovensku v medzivojnovom období, napriek mnohým komplikáciám s ich zžívaním so slovenským prostredím, podstatne vzrástol. Pri poslednom uhorskom sčítaní ľudu v roku 1910 bolo v severných župách Uhorska celkom 7 556 Čechov, v roku 1921 ich bolo už 71 733 a v roku 1930 ich počet stúpol na 120 926. Nárast počtu medzi rokmi 1921 a 1930 pritom nebol spôsobený ani tak príchodom ďalších českých zamestnancov, ale hlavne tým, že sa na Slovensko začali sťahovať rodiny tých, ktorí tu prišli po roku 1918.

Česká inteligencia v okrese Stará Ľubovňa

Po vzniku ČSR nastali zmeny v národnostnej štruktúre aj v okrese Stará Ľubovňa. Ak sa pozrieme na vývoj počtu “československej” národnosti, tak tá bola v okrese v medzivojnovom období takáto:

            1919 – 7 441 obyvateľov

            1921 – 12 203 obyvateľov

            1930 – 12 742 obyvateľov

Počet Čechov a Slovákov v Starej Ľubovni bol podľa sčítania obyvateľstva z roku 1919 1 447 obyvateľov.

V tomto období sa tiež začala formovať nová politická štruktúra, keď vznikali a obnovovali sa politické strany. Medzi politické zoskupenia, ktoré pôsobili v okrese Stará Ľubovňa patrila aj Československá strana národně socialistická, ktorá združovala prevažne štátnych zamestnancov českej národnosti, ktorí prišli na Slovensko po roku 1918. Národní socialisti zdôrazňovali vo svojom programe potrebu upevnenia jednoty československého národa prekonávaním kultúrnej zaostalosti Slovenska všestrannou osvetou a vzdelávaním, ale aj budovaním kultúrnych inštitúcií a osvetových zariadení. Zameriavali sa aj na obhajobu pracovných záujmov svojich členov a preto sa do radov tejto strany hlásili aj štátni zamestnanci slovenskej národnosti.

V Starej Ľubovni založil odbočku tejto strany Ján Kudrna, prednosta dôchodkového kontrolného úradu. Jej najväčším propagátorom bol miestny úradník Jozef Gondek, ktorého prácou sa podarilo pri voľbách do obecného zastupiteľstva zo dňa 27. septembra 1931 získať jeden mandát pre Jána Kudrnu. Po jeho odchode sa členom obecného zastupiteľstva za túto stranu stal práve Jozef Gondek, ktorého neskôr nahradil František Kubašek, ktorý od roku 1925 pôsobil ako prednosta miestnej pošty.

Ján Kudrna

Jedným z úradov, kde pracovali českí zamestnanci bol aj Berný úrad v Starej Ľubovni (daňový úrad), ktorý bol spočiatku umiestnený v budove starej rímsko-katolíckej ľudovej školy, ale v roku 1928 presídlil do obecného domu (Csumittov dom). Od 11. októbra 1924 – do 1. júla 1931 tu bol prednostom František Švab, ktorý bol činný vo viacerých spolkoch. Od 1. júla 1931 – do 31. marca 1934 bol prednostom úradu Rudolf Jeřábek, obľúbený u miestnych ľudí a tak isto aktívny člen viacerých spolkov.

Od 3. apríla 1934 bol prednostom Vilém Kolich, ktorý sa narodil 13. apríla 1893 v obci Bystřice pod Hostýnem. Absolvoval reálnu školu (stredná škola staršieho typu bez vyučovania klasických jazykov, so zameraním na prírodovedné a technické odbory a o rok kratšia ako gymnázium) v Brne a neskôr študoval na obchodnej akadémii. Po vojenskej službe počas 1. svetovej vojny (slúžil v poľnom pluku č. 25), nastúpil 23. augusta 1919 do služby ako berný úradník. Bol kontrolórom pri Bernom úrade v Kežmarku a odtiaľ odišiel práve do Starej Ľubovne. Zaujímavosťou je, že v roku 1937 vystúpil spolu s manželkou z rímsko-katolíckej cirkvi a stal sa členom Cirkvi československej husitskej. (Je to kresťanská protestantská cirkev, pôsobiaca na území bývalého Česko-Slovenska. Na Slovensku je registrovaná pod názvom Cirkev československá husitská na Slovensku. Pri sčítaní ľudu v roku 2011 sa k nej hlásilo 39 276 obyvateľov Českej republiky a 1 782 obyvateľov Slovenska. Cirkev vznikla v roku 1920 oddelením od Rímskokatolíckej cirkvi a nadväzovala na husitské hnutie.)

Berným tajomníkom, kontrolórom a neskôr prednostom na Bernom úrade v Starej Ľubovni bol aj Vlastimil Štepán, ktorý sa narodil 4. marca 1898 v Zařičanoch. Zmaturoval 9. mája 1916 na vyššej hospodárskej škole v Chrudimi a dňa 11. mája 1916 narukoval do armády, kde zotrval až do 20. decembra 1920. Medzitým bol 20. mája 1920 vymenovaný za berného praktikanta, ale do služby nastúpil až 24. februára 1924. U miestnych ľudí bol známy ako chápavý a nápomocný človek.

Personál Berného úradu v Starej Ľubovni v roku 1936 – v prvej rade sediaci prvý zľava Vlastimil Štepán a vedľa neho sediaci Vilém Kolich 

V rámci Dôchodkového kontrolného úradu pôsobil ako prednosta, už spomínaný, Ján Kudrna, ktorý sa narodil 22. októbra 1893 v obci Sudoměřice. Ďalším českým úradníkom v tomto úrade bol dôchodkový asistent Václav Bartošek, ktorý sa narodil v obci Solopisky dňa 28. novembra 1899. Ďalším bol dôchodkový asistent Karol Gogela, pochádzajúci z obce Sezemice. Bol tu tiež dôchodkový asistent Jozef Soudek, narodený 7. augusta 1905 v osade Libuš, ktorá tvorí dnešnú mestskú časť Prahy. Soudek bol, ako mnohí iní členovia českej komunity, aktívny člen mnohých miestnych spolkov. Spolu s Jánom Kudrnom a Karolom Gogelom bol tiež aktívnym členom a propagátorom telovýchovného združenia Sokol. Medzi ďalších českých zamestnancov úradu patril aj dôchodkový referentJaroslav Mach, ktorý sa narodil 3. septembra 1893. V tomto úrade tiež pôsobil Jozef Štandl, narodený v obci Mechlovice dňa 22. októbra 1892 a dôchodkový asistent Róbert Chlebovský, narodený 8. marca 1896 v Sliezsku. Dôchodkový kontrolný úrad bol umiestnený v dome na Popradskej ulici pri pošte.

Príslušníci českej menšiny pôsobili aj ako tzv. financi – členovia pohraničnej stráže. Po reorganizácii úradov finančnej stráže bol 1. decembra 1934 do Starej Ľubovne preložený z Veľkého Sulína Inšpektorát finančnej stráže, ktorého prednostom bol úradník českej národnosti inšpektor I. triedy finančnej stráže Ján Kaufman. Úlohou tohto úradu bolo vybavovať úradné spisy medzi nadriadenými úradmi a podriadenými oddeleniami finančnej stráže, uskutočňovanie podrobnej kontroly služobného obvodu, pri ktorej sa mal prednosta presvedčiť o riadnom  a zodpovednom výkone služby členov finančnej stráže, ale aj školenie podriadených zamestnancov a pod. Pri tomto zbore pôsobila aj kultúrno-osvetová organizácia s názvom Osvetový zväz finančnej stráže, ktorého členovia boli súčasťou pléna Okresného osvetového zboru v Starej Ľubovni.

Českí obyvatelia regiónu pôsobili v pomerne veľkom počte nielen ako financi, ale aj ako četníci. Československé četníctvo prišlo do Starej Ľubovne 19. februára 1919 a zaujalo byt a zariadenie po svojich predchodcoch z čias Rakúsko-Uhorska v „Kocúnovom dome“ na Mäsiarskej ulici č. 150. Obsadzovanie staníc bolo na Slovensku prevádzané podľa rakúsko-uhorského systému s tým rozdielom, že zatiaľ čo v časoch monarchie bol veliteľ stanice v okresnom sídle zároveň okresným veliteľom, tak v československom systéme bola funkcia okresného veliteľa oddelená od funkcie veliteľa stanice. Do Starej Ľubovne vo februári 1919 prišiel okresný četnícky veliteľ Jan Foit a štyria četníci Martin Malík, Jaroslav Filip, Václav Svátek a Pavel Plecák. Veliteľ stanice v Starej Ľubovni, strážmajster František Polák, prišiel do mesta až 25. februára 1919. Okrem Starej Ľubovne sa četnícke stanice vo vtedajšom okrese Stará Ľubovňa nachádzali aj v Jakubanoch, Malom Lipníku, Mníšku nad Popradom a v Podolínci.

Osadenstvo četníckej stanice v Starej Ľubovni v roku 1920 –
stojaci: strážmajster Václav Diviš, strážmajster Václav Lahout
sediaci: strážmajster Jaroslav Bábovka, vrchný strážmajster Jindrich Jiroušek, strážmajster Ján Tavok

Ako vrchný četnícky strážmajster tu pôsobil aj Jindrich Jiroušek, jeden z najvýraznejších predstaviteľov českej inteligencie v okrese. Narodil sa 28. júna 1886 v Brandýse nad Orlicí. Po skončení osemtriednej obecnej školy sa v roku 1904 hlásil k c. a k. pešiemu pluku č. 98, odkiaľ po trojročnej službe odišiel a nastúpil ako četník na skúšku v Mortare v Hercegovine. Tu absolvoval všetky kurzy a dôstojnícku školu a dotiahol to na veliteľa četníckej stanice. V roku 1919 žiadal o prijatie do služieb ČSR. Napokon bol prijatý a v roku 1920 pridelený za veliteľa asistenčného oddelenia do Liberca. Odtiaľ bol preložený za veliteľa četníckej stanice v Starej Ľubovni a za zástupcu okresného veliteľa. Tu slúžil ako vrchný strážmajster do roku 1930, keď prešiel do výslužby a usadil sa v Starej Ľubovni. Na odpočinku sa venoval činnosti vo viacerých spolkoch.

Ako referent bol členom predsedníctva Spolku Československého Červeného kríža v Starej Ľubovni, ale pôsobil aj ako spoluzakladateľ spevokolu a divadelného krúžku v Starej Ľubovni. Okrem toho účinkoval v Katolíckom kruhu, bol predsedom Telovýchovnej jednoty Sokol, od roku 1933 bol podpredsedom Masarykovej leteckej ligy, bol tiež pokladníkom Okresnej hasičskej jednoty č. 53 a organizátorom a cvičiteľom hasičskej dychovej hudby ustanovenej v roku 1933 pri Dobrovoľnom hasičskom zbore v Starej Ľubovni. Tiež pôsobil ako jednateľ Národnej Gardy č. 57, Rybárskeho spolku a Okresného výboru pre zvýšenú brannosť ľudu. 

Od roku 1934 bol okresným četníckym veliteľom vrchný strážmajster Bohumír Tuhý, narodený v roku 1889. Bol to bývalý poštový úradník, ktorý sa zúčastnil bojov pri Zborove a Bardejove, kde bol aj ranený. V roku 1915 bol na talianskom fronte zajatý, no už v roku 1916 vstúpil ako dobrovoľník do talianskej armády, kde uskutočňoval výcvik talianskeho četníctva. Ako legionár sa dňa 28. decembra 1918 vrátil s 32. plukom československej légie z Talianska do Popradu. Zúčastnil sa na obsadení Slovenska a po podpísaní mierovej dohody s Maďarskom bol pridelený k československému četníctvu na Podkarpatskej Rusi. Neskôr bol premiestnený do Trenčína, Komárna, Bratislavy a znovu do Trenčína. Od roku 1932 pôsobil v Starej Ľubovni.

Ako veliteľ stanice v Starej Ľubovni v 30. rokoch tiež pôsobil vrchný strážmajster Bohumil Bělonohý, ktorého zástupcom bol práporčík Ján Uher s mužstvom, ktoré tvorili četníci – štábny strážmajster Václav Lahout, štábny strážmajster František Kačmařík, strážmajster Hynek Humhej a strážmajster Eduard Heinrich.

Tak ako bolo načrtnuté v predošlej časti textu, učitelia tvorili podstatnú časť českej menšiny na Slovensku a podobne to bolo aj v okrese, resp. meste Stará Ľubovňa. Niekoľko českých učiteľov, medzi nimi napr. Alois Sládek, Karol Polášek, František Jehova, Ján Maitner a iní, pôsobili na Štátnej meštianskej škole v Starej Ľubovni. Tzv. meštianky nadväzovali na 5. ročník ľudových škôl a ich úlohou bolo poskytnúť žiakom vyššie vzdelanie. Učitelia tejto školy sa aktívne zapájali do spolkovej činnosti a spoločne s učiteľským zborom ľudovej školy v Starej Ľubovni usporadúvali rôzne kultúrne podujatia a školské oslavy.

Prvým riaditeľom meštianky v Starej Ľubovni bol rodák zo Šumavy František Kuba, ďalší z významných predstaviteľov českej inteligencie v okrese. Narodil sa v roku 1892 v Kotouni na Šumave, kde vyučoval na rôznych ľudových školách. Zúčastnil sa bojov 1. svetovej vojny na ruskom a talianskom fronte, kde bol 4. novembra 1915 zajatý. Z Talianska sa vrátil ako dôstojník čs. domobraneckého práporu, s ktorým bojoval pri Leviciach proti Maďarskej červenej armáde. Za to bol odmenený čs. vojnovým krížom. Po prepustení z armády sa prihlásil za učiteľa na Slovensku. Od roku 1919 učil na Štátnej meštianskej škole v Bánovciach nad Bebravou, až kým bol 1. januára 1926 ustanovený za dočasného riaditeľa v Starej Ľubovni. Po vytrhnutí zuba u neho nastali zdravotné komplikácie, upadol do bezvedomia a bol odvezený do nemocnice v Levoči, kde 3. júla 1929 na otravu krvi zomrel.

V prvej časti sme si teda predstavili okolnosti príchodu českej inteligencie na Slovensko a príchod a pôsobenie predstaviteľov českej menšiny v okrese a meste Stará Ľubovňa zamerané predovšetkým na miestne úrady. V druhej časti sa pozrieme hlavne na ich bohatú a pestrú kultúrnu a spolkovú činnosť.

Zoznam použitej literatúry:

AFÚ Stará Ľubovňa, Pamätná kniha obce Stará Ľubovňa. 494 s.

DOBIAŠOVÁ, Zuzana. K počiatkom budovania slovenského národného školstva v prvom desaťročí ČSR. In Historické rozhľady III/2006, s. 119-140.

MATULA, Pavol. Českí stredoškolskí profesori na Slovensku v rokoch 1918 – 1938 (doterajšie výsledky výskumu). In Človek a spoločnosť, 1998, roč. 1, č. 4. ISSN 1335-3008.

MURCKO, Michal – LAINCZ, Eduard. Stará Ľubovňa v rokoch 1918 – 1945. Rukopis.

RYCHLÍK, Jan. Češi na Slovensku v letech 1918 – 1938. Dostupné na internete: https://www.obnova.sk/clanok/cesi-na-slovensku-v-letech-19181938

ZACHAROVÁ, Jarmila. Českí učitelia a slovenské školstvo v rokoch 1918 – 1939. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum, 2015. 40 s.

ZACHAROVÁ, Jarmila. K existenčným podmienkam českých učiteľov na Slovensku v rokoch 1918 – 1938. In Človek a spoločnosť, 2012, roč. 15, č. 1. ISSN 1335-3008.