Autor: Mgr. Adrián Drobňák

V prvej časti sme si predostreli problematiku príchodu českej inteligencie na Slovensko po vzniku Československej republiky a bližšie sme sa pozreli na predstaviteľov českej menšiny predovšetkým v meste Stará Ľubovňa a to hlavne prostredníctvom ich pôsobenia v jednotlivých miestnych úradoch. V tejto časti na to nadviažeme a bližšie si predstavíme ich bohatú kultúrnu a spolkovú činnosť v sledovanom období.

Samozrejme, netreba zabúdať na turbulentné obdobie rokov 1938 – 1939, ktoré neobišlo ani českých úradníkov, učiteľov a iných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Výsledkom bolo vysťahovanie väčšiny členov českej menšiny zo Slovenska späť do českých krajín.

Ako už bolo spomenuté, príslušníci miestnej českej inteligencie sa zapájali aj do bohatého kultúrneho a spoločenského života reprezentovaného rôznymi spolkami, ktoré mali buď miestny charakter alebo fungovali ako pobočky celoslovenských prípadne celorepublikových spolkov. Organizátormi boli väčšinou miestni farári a učitelia. V okrese bolo vyše 90 takýchto organizácií a väčšina z nich sa nachádzala v Starej Ľubovni a v Podolínci. Tieto spolky mali telovýchovný, sociálny, hospodársky, osvetový a náboženský charakter.

V okrese pôsobil Okresný osvetový zbor, ktorý bol založený v roku 1926. Členovia tejto organizácie sa starali o zakladanie miestnych osvetových komisií, ktoré pripravovali výchovné prednášky, divadelné hry, ale aj národné oslavy ako narodenie prezidenta T. G. Masaryka, oslavy 28. októbra alebo výročie úmrtia M. R. Štefánika. Do pléna tohto spolku vysielali svojich delegátov rôzne spolky a organizácie v okrese. Prvým predsedom tejto inštitúcie sa stal už spomínaný František Kuba. Od roku 1927 bol členom organizačného výboru František Švab. Ako jednateľ tu pôsobil aj Jozef Soudek.

Medzi spolky náboženského charakteru patril Katolícky kruh, ktorýbol jedným z najstarších spolkov v Starej Ľubovni. Členovia spolku sa venovali prednáškovej a divadelnej činnosti, ale organizované boli aj čajové alebo silvestrovské večierky. Z predstaviteľov českej inteligencie sa v tomto spolku angažoval Jindrich Jiroušek.

Medzi spolky sociálneho a osvetového charakteru, v ktorých vo väčšej či menšej miere účinkovali členovia českej komunity v Starej Ľubovni, možno zaradiť Spolok Československého Červeného kríža v Starej Ľubovni. Ďalej to bola Okresná pečlivosť (starostlivosť) o mládež v Starej Ľubovni, Okresná Masarykova liga proti tuberkulóze, Masarykova letecká liga, Odbor Živeny v Starej Ľubovni, ale aj uniformované spolky so sociálnym a osvetovým presahom ako Dobrovoľný hasičský zbor, Okresná hasičská jednota č. 53, Česká obec legionárska a Národná garda č. 57.

Spolok Československého Červeného kríža v Starej Ľubovni vznikol v roku 1923 s cieľom organizovať a vykonávať dobrovoľnú zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Spolok mal aj dorast – žiakov ľubovnianskych škôl a Samaritánsky odbor dobrovoľných sestier. Ako referent bol členom predsedníctva Jindrich Jiroušek. František Švab pôsobil od roku 1926 ako člen výboru tohto spolku.

Predsedníctvo Spolku Československého Červeného kríža v Starej Ľubovni v roku 1938 – v hornom rade v strede, pod číslom osem, sa nachádza Jindrich Jiroušek

Okresná pečlivosť (starostlivosť) o mládež v Starej Ľubovni bola založená v roku 1926. Poslaním spolku bolo vychovávať a šíriť u obyvateľstva potrebu starostlivosti o mladých ľudí v okrese. V rámci spolku bol utvorený aj 1. okresný odbor ochrany matiek a detí a v roku 1934 bola v Starej Ľubovni otvorená aj prvá poradňa pre matky a deti. Spolok organizoval v máji vo všetkých obciach okresu slávnosť ku Dňu matiek. Okrem toho boli zakladané vyživovacie stanice (pre deti v predškolskom veku). Jozef Mareček (súdny kancelársky rezident) tu v rokoch 1929 – 1934 pôsobil ako pokladník. V rámci miestneho odboru ochrany matiek a detí v Podolínci pôsobila ako pokladníčka aj manželka prednostu železničnej stanice v Podolínci M. Sábliková. Pri miestnom odbore ochrany matiek a detí v Mníšku nad Popradom sa ako podpredsedníčka angažovala Jolana Chytilová, manželka inšpektora finančnej stráže a ako tajomníčka tu pracovala Zuzana Kutliková, manželka četníckeho štábneho strážmajstra.

Sviatok matiek v Starej Ľubovni

Okresná Masarykova liga proti tuberkulóze vznikla v Starej Ľubovni v roku 1925. Tak ako už názov napovedá, spolok propagoval boj proti tuberkulóze. Okrem priamej pomoci členovia vykonávali aj osvetovú činnosť – prednášky, rozširovanie časopisov, letákov, plagátov, kurzy a výchovná činnosť pre ženy, dievčatá a školskú mládež. Členom výboru tohto spolku bol aj František Švab.

Kurz prvej pomoci v Štátnej meštianskej škole v Starej Ľubovni z iniciatívy Okresnej Masarykovej ligy proti tuberkulóze pod vedením učiteliek Lenky Schustekovej (číslo 1 na obrázku) a Valérie Kováčovej (číslo 2 na obrázku)

Masarykova letecká liga bola založená v roku 1926. Cieľom bolo organizovať občanov k práci pre pokrok v letectve a pre jeho využitie k obrane štátu. Jedným zo zakladateľov bol aj František Švab, ktorý sa stal aj jednateľom tohto spolku. Ďalším zo zakladateľov bol Jozef Mareček.  V roku 1933 došlo k reorganizácii spolku, po ktorej sa do vedúcich pozícií dostali ďalší predstavitelia českej inteligencie v osobe Jindricha Jirouška ako podpredsedu a Jozefa Soudeka ako jednateľa. Počet členov však v priebehu rokov neustále klesal a v roku 1938 spolok zanikol.

Mnohé miestne ženy sa angažovali v rámci spolku Živena. Odbor Živeny v Starej Ľubovni bol založený v roku 1933. Predsedníčkou sa stala Alica Sedláková. V rámci tohto spolku pôsobili aj české členky Anna Jeřábková ako podpredsedníčka a Zdenka Chlubinová ako tajomníčka. Členky organizovali divadelné predstavenia, mikulášske večierky, maškarné plesy a iné podujatia.

Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) bolzaložený v roku 1880 a po vytvorení ČSR bol opätovne utvorený v roku 1923. Jeho členovia organizovali aj kultúrne podujatia – hasičské slávnosti, divadelné predstavenia a koncerty hasičského hudobného zboru, ktorého organizátorom a cvičiteľom bol Jindrich Jiroušek.

Posviacka hasičskej motorovej striekačky 8. septembra 1932 – úplne vpravo dole sediaci Jindrich Jiroušek

Medzi spolky, v ktorých sa angažovali príslušníci českej inteligencie v regióne patrila aj Okresná hasičská jednota č. 53, ktorá zabezpečovala protipožiarnu ochranu v okrese. Založená bola v roku 1925. Po personálnych zmenách v roku 1937 sa stal pokladníkom tohto spolku Jindrich Jiroušek.

Česká obec legionárska vznikla v roku 1931 a tak ako už názov napovedá združovala miestnych českých legionárov. Predsedom bol Alois Sedláček. Medzi členov patrili Bohumír Tuhý, Jozef Mareček, Ladislav Kaufmann, Mudrna, František Sroka a ďalší. Členovia obce sa často stretávali, ale kultúrnu činnosť rozvíjali v rámci iných spolkov.

Ďalším spolkom bola Národná garda č. 57, ktorá vznikla v roku 1935 za prítomnosti 21 členov pod velením Eduarda Bardoša.  Ešte predtým udelil Zväz národných gárd republiky Československej v Prahe dňa 1. septembra 1935 súhlas k jej vytvoreniu a pridelil jej číslo 57. Jednateľom bol Jindrich Jiroušek, pokladníkom Aladár Kraún, za hospodársku správu bol Jaroslav Mach, za zdravotného referenta bol zvolený Dr. D. Rjachin. Pri garde fungoval aj duchovný radca v osobe farára Michala Sztanka. Cieľom gardy bolo pestovať lásku k československej štátnosti, šíriť československé povedomie medzi obyvateľmi, pomáhať pri obrane vlasti, konať pomocné služby pri pohromách, podporovať chudobných spoluobčanov a spolupracovať na kultúrnom a spoločenskom rozvoji. Členovia mali k dispozícii 40 pušiek s bodákmi Manlicher vz. 95, 45 kusov prilieb a inú výstroj a nosili krojovanú uniformu.  V roku 1936 mali 48 činných a 7 prispievajúcich členov, z toho 6 dôstojníkov, 10 poddôstojníkov a 32 gardistov. Ku garde pristúpili aj členovia z Kamienky, Jarabiny a Novej Ľubovne. Posledné valné zhromaždenie sa uskutočnilo 13. februára 1938 za prítomnosti 30 členov a rozpustená bola v októbri 1938.

Eduard Bardoš v uniforme veliteľa Národnej Gardy č. 57
Zloženie slávnostnej prísahy Národnej Gardy dňa 28. októbra 1936 v Starej Ľubovni

Členovia českej obce boli aktívni aj v spolkoch s telovýchovným zameraním. Napätie vládlo medzi telovýchovnými spolkami Orol a Sokol, ktorý sa opieral o podporu centralistických československých politických strán. Orol zase o podporu slovenských katolíkov (HSĽS) napriek tomu, že mal český pôvod.

Telovýchovná jednota Sokol patrila pod Československú obec sokolskú v Prahe. V Starej Ľubovni fungovala od roku 1934 a vedenie mali na starosti hlavne učitelia miestnej meštianskej školy. Členmi boli prevažne českí úradníci pôsobiaci v okrese a ich deti. Prvým starostom bol Ľudovít Grech, podstarostom Eduard Bardoš, jednateľom Jozef Soudek, pokladníkom Jozef Mareček, náčelníkom bol Rudolf Slávik (úradník) a náčelníčkou Zdenka Chlubinová. Neskôr sa starostom jednoty stal Eduard Bardoš. Členovia jednoty organizovali divadelné hry, mikulášske večierky, zábavy, plesy a od roku 1935 aj bábkové divadlo. V roku 1936 tento spolok navštívili členovia Sokola z okolia Mladej Boleslavy, ktorých privítal starosta mesta Ján Kačur. Pred zrušením spolku sa starostom stal Jindrich Jiroušek. Po zrušení spolku v roku 1938 sa majetok a archív dostali do správy miestnej Hlinkovej gardy.

Skupina Sokolov so starostom organizácie Eduardom Bardošom

Spolok TJ Sokol organizoval spolu s vojenskou posádkou v Podolínci pravidelné Dni brannosti a aj vďaka tomu sa v roku 1935 vytvoril Okresný výbor pre zvýšenú brannosť ľudu, v ktorom bol jednateľom Jindrich Jiroušek.

Cvičenie Sokolov

Ďalším z telovýchovných spolkov bol aj Športový klub v Starej Ľubovni, ktorýbolzaložený v roku 1923 a jeho cieľom bolo pestovať všetky druhy športu. Po reorganizácii v roku 1933 sa jednateľom stal, už spomínaný predstaviteľ českej inteligencie v okrese, Jozef Soudek. Okrem toho bol ako jednateľ činný aj v Klube československých turistov a lyžiarov, ktorého stanovy boli prijaté v roku 1931. V roku 1935 sa jeho názov zmenil na Klub slovenských turistov a lyžiarov.

Ďalšími zo spolkov, ktoré združovali aj českých členov boli tie s hospodárskym zameraním. Medzi tieto združenia patrili Rybársky spolok a Lovecký ochranný spolok v Starej Ľubovni.

Rybársky spolok bol založený v roku 1932. Z českej inteligencie sa v ňom angažoval Rudolf Jeřábek, ktorý bol predsedom spolku do roku 1934. Jednateľom bol Jindrich Jiroušek. Cieľom spolku bol rozvoj rybárstva a boj proti pytliakom. Každý rok sa koncom júla alebo začiatkom augusta organizovala veľká rybačka, z ktorej si úlovky rozdelili členovia spolku a tzv. naháňači.

Lovecký ochranný spolok bol založený v roku 1937 a jeho cieľom bolo zveľaďovanie chovu zveri, boj proti pytliakom, rozvoj poľovníctva, starostlivosť o poľovnícke revíry, ochrana zveriny proti prenasledovaniu v dobe zákazu lovu, ochrana proti dravej zveri, dohliadanie na primerané kŕmenie a iné. Prijímanie a vylučovanie členov sa dialo tajným hlasovaním valného zhromaždenia. Medzi členov patrili aj Bohumil Bělonohý a Vlastimil Štěpán, ktorý neskôr zastával funkciu predsedu.

            Okrem Starej Ľubovne prebiehal čulý kultúrny a spolkový život najmä v Podolínci, na ktorom sa, podobne ako v Starej Ľubovni, aktívne podieľali aj miestni predstavitelia českej inteligencie. Dôstojníci vojenskej posádky v Podolínci založili vojenský spolok Zväz československých dôstojníkov. Práporčíci v Podolínci založili tiež Zväz československých rotmajstrov. Okrem týchto spolkov tu fungoval aj jeden z najvýznamnejších telovýchovných spolkov v okrese, miestna Telovýchovná jednota Sokol.

V rokoch 1938 – 1939

Po vyhlásení slovenskej autonómie v rámci ČSR došlo k opatreniam, ktoré ovplyvnili život príslušníkov českej menšiny na Slovensku a samozrejme aj v okrese Stará Ľubovňa. Na základe vládneho nariadenia č. 382 z decembra 1938, ktoré sa týkalo českých úradníkov a zamestnancov štátnej správy na Slovensku, totiž došlo k dohode o odsune 9 000 zamestnancov českej národnosti, pričom sa na Slovensko mali vrátiť všetci slovenskí štátni zamestnanci z českých krajín (okrem tých, ktorí pôsobili v spoločných ústredných orgánoch). Nariadenie sa dotklo zamestnancov administratívnej správy, školstva, dopravy a iných, ale nie zamestnancov v súkromných podnikoch a slobodných povolaniach. Odsun organizoval Slovenský ústav pre starostlivosť o utečencov pri Ministerstve vnútra Slovenskej krajiny. K odsunom dochádzalo naďalej aj po vzniku Slovenskej republiky 14. marca 1939, aj keď nie v takom rozsahu ako predtým. K 30. júnu 1939 zo Slovenska odišlo 17 763 ľudí, čo spolu s rodinami predstavovalo okolo 50 000 osôb (počas obdobia Slovenskej republiky zostalo na Slovensku približne 30 000 Čechov).

Pavol Čarnogurský (ktorý mal v období autonómie Slovenska ako referent Ministerstva školstva Slovenskej krajiny na starosti práve odsun českých učiteľov) o tom napísal: “Pritom sa však ukázalo, že mnoho českých učiteľských síl bol tak životne zrastených so slovenským prostredím a slovenskou školou, ako zďaleka nevedeli dokázať mnohí príslušníci slovenského národa. Mladé učiteľky Češky, ktoré strávili najkrajšie roky svojej mladosti na odľahlých podpolianskych lazoch nielen v kvalitnej učiteľskej práci za veľmi sťažených podmienok, sa nevedeli rozlúčiť s pôsobiskom, na ktorom sa po roky udržiavali len vypätým idealizmom. A hoci preložením zo Slovenska do Čiech sa dostávali na výhodnejšie miesta, nechceli opúšťať svoje slovenské lazy a zapadliská.”

            Z uvedených dvoch článkov je zrejmé, že situácia na Slovensku po vzniku Československej republiky nebola jednoduchá. Jednou z oblastí, kde boli problémy najzreteľnejšie bola štátna správa, resp. nedostatok slovenských úradníkov. Ale neboli to len úradníci, postupne sa ukazovalo, že na Slovensku chýbajú pracovné sily, ktoré by obsadili pozície v ozbrojených zložkách, hospodárskych odvetviach, školstve a inde. Ako jedno z riešení sa javil presun českých úradníkov, učiteľov, zamestnancov železníc, technickej inteligencie a ďalších zamestnancov na Slovensko. Tento proces sa nezaobišiel bez problémov a nebol jednoduchý. Jeho výsledkom bol, okrem iného, aj vzrast počtu príslušníkov českej menšiny na Slovensku, k čomu výrazne prispelo to, že za týmito zamestnancami sa začali sťahovať ich rodiny. Tento fenomén doby neobišiel ani náš región a aj vďaka tomu sme sa v predošlých článkoch mohli zoznámiť s mnohými významnými predstaviteľmi miestnej českej inteligencie, ktorí sa výrazne zapísali do regionálnej histórie, napríklad aj bohatou kultúrnou a spolkovou činnosťou. Ani týchto ľudí, podobne ako mnoho ďalších v rámci celého Slovenska, však neobišli udalosti rokov 1938 – 1939, ktoré mali za následok odsun mnohých z nich do českých krajín.    

Zoznam použitej literatúry:

AFÚ Stará Ľubovňa, Pamätná kniha obce Stará Ľubovňa. 494 s.

BYSTRICKÝ, Valerián. Vysťahovanie českých štátnych zamestnancov zo Slovenska v rokoch 1938 – 1939. In Od autonómie k vzniku Slovenského štátu. Bratislava : Historický ústav SAV vo vydavateľstve Prodama s.r.o., s. 184-197. ISBN 978-80-969782-5-0.

MURCKO, Michal – LAINCZ, Eduard. Stará Ľubovňa v rokoch 1918 – 1945. Rukopis.

ZMÁTLO, Peter. Z kultúrno-spoločenskej činnosti spolkov a škôl v okrese Stará Ľubovňa v rokoch predmníchovskej ČSR 1918 – 1938. In Z minulosti Spiša VII.-VIII. Levoča : Spišský dejepisný spolok, 2000, s. 159-209.