Menu
Tvorí ho barokovo klasicistická, dekoratívna trojradová architektúra z l. pol. 18. storočia. Vľavo od ikonostasu je umiestnený bočný oltár Premenenia Pána z 2. pol. 17.st. až začiatku 18. storočia. Pôvod kruhového predmetu, zaveseného na strope v centre lode, sa viaže k legende z polovice 17. storočia, ktorá sa v obci zachovala. Kostolík bol do expozície premiestnený v roku 1979 a v roku 1991 bol opätovne vysvätený. Počas významných cirkevných sviatkov sa tu konajú liturgie a pobožnosti v staroslovienskom jazyku.
Kút so stolom, v ktorom sú steny zdobené náboženskými obrazmi
svätcov, nazývali (švatij kut). Jednoduchý ľudový nábytok mal polyfunkčné využitie. V tomto domčeku boli slávené tri svadby a štyri pohreby. Domček však nebol prístreším pre novorodeniatko. Dom do poslednej chvíle obývali bezdetní manželia. Okrem poľnohospodárstva sa gazda domu venoval drotárskemu remeslu a často býval na vandrovkách v Maďarsku.
Stavby slúžili rodinám na bývanie počas celého leta, kde prichádzali aj s dobytkom. Zmyslom tohto hospodárenia bolo zabezpečenie dostatku krmiva pre dobytok počas leta a na celú zimu. Počas lúčnych prác bolo na okolitých horách veselo. Spev sa od ohniska ozýval nielen počas dňa, ale aj neskoro večer.
Umiestňovali ich na dvore alebo mimo dvora, obyčajne pred domami. Často tvorili radovú zástavbu pozdĺž potoka. Vnútorný priestor je dvojpodlažný. Obilie sa skladovalo v doskových priehradách, v kadluboch a v súsekoch. Bežne sa tu nachádzali truhly s odevom, náradie na tkanie a pod. Dvere sýpok boli zvyčajne opatrené masívnymi zámkami.
Pitvor nebol pôvodne vykurovaný, postavením sporáka po 2. svetovej vojne sa mení na kuchyňu. Majiteľ vlastnil 6 ha pôdy, pár koní, privyrábal si furmankou. Bričkou dopravoval miestnych obyvateľov na najbližšiu železničnú stanicu do Podolínca. Niekoľko rokov bol obecným richtárom. V dome žili dve generácie, tešili sa z narodenia 8 detí, oslávili tu 5 sobášov.
Ostatní členovia rodiny spali na laviciach a na peci v pitvore. V pitvore je umiestnená aj pec na pečenie chleba. Predstavuje najstarší typ chlebovej pece, aký sa na hornom Spiši zachoval. Pred ústím do pece sa varilo na otvorenom ohnisku. Dym bol odvádzaný lapačom na povalu. Na tvorbu interiéru domčeka boli exponáty získané z obce Litmanová.
V dome je zaujímavé topenisko postavené na vnútornej stene izby a pitvora. Predstavuje kombináciu sporáka a chlebovej pece, ktorej ústie s otvoreným ohniskom a sporákom je v pitvore. Interiér izby, najmä miesto okolo stola, približuje oslavu Vianoc v kruhu blízkej rodiny. Majiteľ usadlosti vlastnil 9 ha poľnohospodárskej pôdy, v obci bol považovaný za bohatého gazdu. Popri gazdovstve sa venoval výrobe debnárskych výrobkov (drevené nádoby na vodu, mlieko, maselnice, šáfle a pod.) V dome sa narodilo 1 dieťa. V rodine slávili 3 sobáše.
Do našej oblasti prichádzali učitelia z Čiech a rôznych končín Slovenska na umiestenku. Povinná školská dochádzka bola pre deti od 6 do 12 rokov. V minulosti bola škola málokedy plne obsadená. Deti museli pomáhať doma pri poľnohospodárskych prácach, pri pasení dobytka. Školu navštevovali prevažne v zimnom období.
V interiéri domu je inštalovaná expozícia venovaná drotárskemu remeslu. Obec Jarabina je na Spiši známa ako obec drotárska. V okolí Starej Ľubovne boli okrem Jarabiny aj ďalšie drotárske obce – Litmanová, Kamienka, Stráňany, Veľký Lipník. Už v 19. storočí odchádzajú takmer bez výnimky všetci muži v mladom a strednom veku za zárobkom do Rumunska, Maďarska, Juhoslávie a na Podkarpatskú Rus. Expozícia približuje všetky druhy prác spišských drotárov.
Červená výzdoba plachty a napichané ihly v nej mali dieťa a rodičku ochrániť pred zlými silami. Dieťatko kúpali v drevenej vaničke. Do prvého kúpeľa babice priliali svätenú vodu proti pôsobeniu zlých síl. Vodu z prvého kúpeľa vylievali pod strom. Okúpané dieťa natreli maslom, zavinuli do plátenej plienky a vankúša. S narodením dieťaťa sa spája množstvo povier a zvykov, ktoré mali zabezpečiť dieťaťu zdravý rast, šťastie a bohatstvo.
Svadbe predchádzali pytačky a tri ohlášky čítané v kostole. Po týchto udalostiach sa konečne priblížil deň uzavretia sobáša. Uzatvárali ho tradične na začiatku týždňa – v pondelok ráno. Svadba trvala tri dni. Začala sa v nedeľu večer rozlúčkou mladých s mládežou. V pondelok pokračovala sobášom a v utorok prenesením mladuchinej výbavy do svokrinho domu. Svadobné hostiny boli skromné, ale plné veselosti a spevu.
Zdrojom obživy pre rodinu s tromi deťmi bolo rozšírené drotárske remeslo a chov plemenných býkov. Interiér domu približuje ten najťažší a najsmutnejší moment v živote rodiny – úmrtie. Od chvíle úmrtia domáci zastavili v dome hodiny, zastreli zrkadlo, mŕtvemu do ruky vložili peniaz. Žene do truhly obliekali odevné súčiastky zo sobáša. Odev nevinnosti mal ochrániť dušu pred ohňom očistca. Vo zvykoch spojených so smrťou sa zachovalo mnoho pohanských prvkov.
Valcami sa melivo viackrát premieľalo a potom sa v osievacích skriniach v podkroví a na prízemí preosievalo na múku a šrot. Mlyn pracoval po celý rok. V čase žatvy urobili krátku prestávku, ktorá bola nevyhnutná na drobnú údržbu technického zariadenia v mlyne. Mlyn mlel pre okolité obce. Jeho posledným majiteľom bol František Pavliak, ktorý v 30. rokoch 20. storočia urobil jeho prestavbu z pôvodného kamenného mlyna na mlyn valcový.
Je vymurované z tehál a kameňa,
omazané hlinou a natreté sýtomodrým vápenným náterom. Ešte vpolovici 20. storočia žili v dome pôvodní majitelia – súrodenci Katarína a Vasiľ Šugovi. Interiér domu nemodernizovali a vďaka
tomu sa tu zachovalo všetko pôvodné, čo svedčí o ich skromnom a jednoduchom spôsobe života.
Podobné kaplnky bývajú situované na výrazných
miestach, križovatkách, cintorínoch alebo tam kde pripomínajú určitú udalosť. Majú podobu drobnej stavby s malým vnútorným priestorom alebo výklenkom, kde býva umiestnená sakrálna socha alebo obraz a výzdoba. Stavba kópie kaplnky sa uskutočnila v roku 2014.
Ľubovnianske
múzeum
Spirepo
Medzinárodný vyšehradský fond
Dotácie a podpora
Granty EHP/EEA grants
Dňa 29. júna 2023 je hrad Ľubovňa z technických príčin zatvorený!
Skanzen pod hradom je otvorený od 9.00 – 19.00 h, posledný vstup o 18.00 h. Ďakujeme za pochopenie.
