Autor: Mgr. Zuzana Kasenčáková
Mohli sa poľskí husári niekedy objaviť na Ľubovnianskom hrade? Priamy doklad o ich pobyte sa zatiaľ nezachoval. Vieme však, že hrad bol počas obdobia spišského zálohu významným miestom poľskej správy a v roku 1683 ho navštívil aj poľský kráľ Ján III. Sobieski. Je preto možné, že sa v jeho sprievode nachádzali aj príslušníci husárskych jednotiek. Ako takýto jazdec vyzeral, si môžete pozrieť prostredníctvom rozšírenej reality priamo v areáli hradu.
Poľská husária patrila v 16. a 17. storočí k elitným jazdeckým jednotkám Európy. Jej príslušníci tvorili ťažkú jazdu Poľsko-litovského spoločenstva a preslávili sa odvahou, disciplínou i mohutnými jazdeckými útokmi, ktoré rozhodli priebeh mnohých významných bitiek. Husári boli vyzbrojení dlhou jazdeckou kópiou, šabľou, koncerzom a pištoľami. K ich typickej výstroji patrili krídla, ktoré sa upevňovali na sedle alebo na zbroji a postupne sa stali charakteristickým symbolom poľskej husárie.
Spojenie husárie s Ľubovnianskym hradom nemusí byť na prvý pohľad zrejmé. Hrad mal v tom období k Poľsku veľmi blízko. V rokoch 1412 – 1772 bol súčasťou spišského zálohu a predstavoval hlavné sídlo poľskej správy na Spiši. Hrad plnil aj vojenskú a obrannú funkciu a ležal na dôležitej trase medzi Poľskom a severným Uhorskom. Nachádzala sa tu posádka a jeho priestory mohli využívať aj vojenské oddiely či sprievody poľských panovníkov a ďalších významných osôb.
S poľskou husáriou môže súvisieť aj jedna z významných udalostí v dejinách hradu. Po víťazstve kresťanských vojsk nad Osmanmi pri Viedni v roku 1683 sa poľský kráľ Ján III. Sobieski vracal cez Spiš do Poľska a počas svojej cesty navštívil aj Ľubovniansky hrad. O presnom zložení jeho sprievodu pramene neposkytujú podrobné informácie. Vzhľadom na postavenie poľského kráľa a spôsob organizácie jeho vojenského sprievodu nemožno vylúčiť prítomnosť husárov. Neznamená to, že poľskí husári tvorili súčasť stálej posádky Ľubovnianskeho hradu. Na takýto záver nemáme dostatok dôkazov. Ich príležitostný pobyt na hrade alebo v jeho okolí v súvislosti s pohybom kráľovského sprievodu však zostáva možný.
Práve táto otázka bola jedným z podnetov na vytvorenie vizuálnej rekonštrukcie poľského husára. Prostredníctvom vizualizácie chceme návštevníkom priblížiť nielen podobu husára, ale aj obdobie, keď mal Ľubovniansky hrad významné postavenie v rámci poľskej správy a vojenského života na Spiši.
Poľského husára si môžete pomocou rozšírenej reality zobraziť priamo vo svojom mobilnom zariadení a odfotiť sa s ním v areáli Ľubovnianskeho hradu.
3D model vznikol na základe dobových ikonografických prameňov, historických opisov výzbroje a výstroja poľských husárov a analógií husárskej zbroje zo zbierok Ľubovnianskeho múzea – hradu v Starej Ľubovni. Autorom grafického návrhu a 3D modelu je Mgr. Peter Ďurica (Obec Smižany).
Zdroj:
Ľubovnianske
múzeum
PRE ODBORNÍKOV
Dňa 29. júna 2023 je hrad Ľubovňa z technických príčin zatvorený!
Skanzen pod hradom je otvorený od 9.00 – 19.00 h, posledný vstup o 18.00 h. Ďakujeme za pochopenie.
