Autor: Mgr. Františka Sarnecká, PhD.
Z historického výskumu je veľmi ťažké hľadať korene vzniku, či zobrazenia bielizne. Išlo o ochranu intímnych častí, často schovanú pred zrakom iných ľudí. Pri opise odevov sa zapisovatelia zaoberali skôr viditeľnou vrchnou časťou, rovnako je to aj pri zobrazeniach. Niet sa teda čomu čudovať, že zobrazenie bielizne či jej opis je potrebné hľadať ako ihlu v kope sena.
O začiatkoch spodnej bielizne možno hovoriť už v období staroveku, keď počas zimy nosili ženy pod odevom navyše spodné košieľky. Tie sa používali ako spodný odev aj v ďalších obdobiach.
V 16. storočí ženy v Uhorsku používali aj obručovú spodnú sukňu (verdigale). Išlo o spodnú sukňu používanú v móde žien podľa španielskeho typu, táto spodná sukňa utvárala základnú líniu ženského odevu. Od obdobia stredoveku sa začali používať aj jednoduchšie formy bielizne, ktorých primárnou funkciou bola ochrana pred zimou. Kratšie spodné nohavice začali v tomto období nosiť muži. U žien sú doložené iba v prípade menštruácie. Počas menštruácie sú známe tzv. menštruačné košieľky, ktoré boli dlhšie a na bokoch boli rozpárané, aby sa mohli spodné cípy pretiahnuť medzi nohami a zviazať. Túto bielizeň si však mohli zadovážiť iba zámožnejší, najmä šľachta a bohatí mešťania.
Bielizeň si postupne získavala obľubu aj u širokých vrstiev. V rámci šľachty sa najmä od obdobia renesancie začali nosiť aj u žien tzv. dámske spodné nohavičky. Išlo o úzke nohavice, ktoré siahali až po kolená. Prvé zobrazenia tejto spodnej bielizne pochádzajú z 15. storočia z oblasti severného Talianska. Zobrazovanie dámskych nohavičiek bolo v tomto období spojené s prezentáciou „nemravného spôsobu života“. To bol aj dôvod, prečo boli aj často zatracované v rámci šľachtických kruhov až do 18. storočia. Zaujímavé ale je, že tieto spodné nohavičky predpisovali mnohé mníšske rády.
Používanie, či skôr nepoužívanie spodnej bielizne malo v šľachtických kruhoch množstvo iných, často symbolických výrazov. Napríklad šľachtičné nenosili často spodnú bielizeň, čo v prípade možnosti využili na erotické hry s nápadníkmi. Známe zobrazenia, kde kľačiaci gentleman obúva dáme črievicu, v období rokoka, mohlo znamenať aj milostnú pozvánku na noc. Dámy takto pánom dovolili nahliadnuť pod sukne, čím ukázali viac ako bolo v rámci etikety dovolené. Zaujímavé je, že presne v tomto období na rovnaké účely využívali mnohé dámy práve spodnú bielizeň. V období Ľudovíta XIV. sa začali používať pre spodné sukne či nohavičky tylové priesvitné látky, či hodváb, často zdobené v výšivkami a čipkami. Takýmto spôsobom sa aj spodná bielizeň stala istým druhom ozdoby.
Nosenie spodnej bielizne nebolo zaužívané ešte ani na začiatku 19. storočia. Typické boli niekoľkonásobné spodné sukne, ktoré ale nie celkom zakrývali intímne partie. Práve z tohto dôvodu vznikla vo viktoriánskom Anglicku spoločenská norma zaužívaná dodnes, že dámy majú sedieť s kolenami pri sebe. Používanie spodnej bielizne v ponímaní nohavičiek sa rozšírilo až v druhej polovici 19. storočia. V tomto období patrili nohavičky k bežnej výbave mladej ženy, vrátane svadobnej výbavy. Bielizeň pre dievčatá zhotovovali ich mamy alebo krajčírky a mamy ich ozdobili čipkami alebo výšivkami. Postupným rozvojom priemyslu a priemyselnej výroby textilu sa rozšírilo aj používanie spodných nohavičiek do všetkých vrstiev. Využívanie strojovej výroby na prelome 19. a 20. storočia umožnilo aj chudobnejším vrstvám zadovážiť si bielizeň za prijateľné ceny.
Postupne začali vznikať aj továrne na výboru bielizne s rozsiahlymi rôznorodými katalógmi. Postupný rozvoj textilného priemyslu a rozvoj módy samotnej prispel k prelomu v odievaní na začiatku 20. storočia. Zmenili sa strihy, látky i množstvo spodnej bielizne. Do ženského šatníka postupne začali prenikať prvé podprsenky. Ani prvá a druhá svetová vojna nezasiahli výrazne do používania spodnej bielizne. Menili sa značky, materiály, tvary, ozdoby, ale funkcia spodnej bielizne ostala nezmenená a nemení sa ani dnes.
Spodná bielizeň ako neoddeliteľná súčasť odevu najmä od konca 19. storočia nemôže chýbať v zbierkovom fonde Ľubovnianskeho múzea. Prítomnosť bielizne vo fonde kopíruje vývoj bielizne v dejinách Slovenska. Vo fonde nájdeme bielizeň zo začiatku 20. storočia. Na výstave La femme fatale bola predstavená bielizeň v podobe spodnej košieľky a nohavičiek zo začiatku 20. storočia. Ide o hodvábnu spodnú košieľku a jemné hodvábne nohavičky prepojené s tylovou čipkou. Obe patrili p. Černeckej, ktorá bola váženou meštiankou, no zároveň bola spojená s rodinou Zamoyských. V roku 1991 pracovníčka múzea Božena Hutníková natočila o pani Černeckej krátky film.
Ľubovnianske
múzeum
PRE ODBORNÍKOV
Dňa 29. júna 2023 je hrad Ľubovňa z technických príčin zatvorený!
Skanzen pod hradom je otvorený od 9.00 – 19.00 h, posledný vstup o 18.00 h. Ďakujeme za pochopenie.
