Autor: PhDr. Dalibor Mikulík
Princezné neodmysliteľne patria k hradom a zámkom. Mnohí ich prezentujú cez legendy, či fiktívne príbehy, ktoré sa nezakladajú na historických faktoch. Na hrade Ľubovňa si nemusíme princezné vymýšľať, žili na ňom a to hneď dve princezné. Boli to príslušníčky najstaršieho a najznámejšieho kráľovského rodu de Bourbon (pôvodne francúzsky šľachtický rod doložený v 10. storočí). Ich vznešené mená Karolína a Izabela boli prejavom ich pôvodu a noblesnosti. V Ľubovnianskom múzeu – hrad sa o ich prítomnosti vedelo dávno, čiastočne boli bádateľmi odhalené tajomstvá ich príchodu a života na hrade. Avšak až v rokoch 2014 – 2017 sa trojica zanietencov vybrala po ich stopách v zahraničí.
Prvou z princezien de Bourbon, ktorá pôsobila na hrade bola Karolína de Bourbon – princezná dvoch Sicílií. V roku 1885 sa v Paríži zosobášila s poľským šľachticom Andrejom Zámojským (majiteľom hradu od roku 1882 – 1827). Svadba sa konala v Paríži a je o nej dobový záznam v parížskom denníku. V ňom sa veľmi stručne popisuje priebeh svadby a odev nevesty. Zaujímavosťou je, že svadba bola počas dňa (na poludnie) a že nevesta nemala biele, ale belasé svadobné šaty. V danej dobe to bol prejav spoločenského statusu. Vyššia šľachta používala odlišnú farebnosť a materiály, čím sa chcela odlíšiť od ostatných sociálnych vrstiev. Múzeum sa pokúsilo o vedeckú rekonštrukciu týchto svadobných šiat a môžete ich vidieť v Komnate princezien de Bourbon na hrade Ľubovňa. Príbeh Karolíny na hradnom panstve bol ako z románu, avšak spojený s nehostinným podnebím severného Spiša. Spoločne s manželom mali sedem detí. Prvé naše kroky v „pátraní“ po princeznej Karolíne viedli na miesto jej posledného odpočinku.
A tak sme nasadli do vozidla a vybrali sa do Varšavy na cintorín Staré Powazki, kde je princezná pochovaná. Vedeli sme, že je v spoločnom hrobe sestričiek kanoničiek varšavských. Podľa dokumentácie, ktorá sa nám zachovala v podobe korešpondencie medzi princeznou Karolínou a jej synom Jánom vieme, že vo Varšave počas II. svetovej vojny trpela biedou a hladom. Princezná Karolína bola počas choroby až do smrti opatrovaná rehoľnými sestrami kanoničkami vo Varšave. Zomrela počas okupácie Varšavy v roku 1941 a je pochovaná v hrobke sestier, na ktorej sme našli jej meno a tituly.
Po návšteve cintorína a posledného odpočinku princeznej Karolíny sme sa rozhodli, že našou ďalšou cestou bude kláštor El Escorial (sídlo španielskeho kráľa neďaleko Madridu a jeden z najvýznamnejších palácových komplexov sveta). Tu sa už začína detektívne pátranie v poradí po druhej princeznej, španielskej infantke Izabele. Bola manželkou posledného súkromného majiteľa hradu Jána Zámoyského. Sobáš sa konal 29.3.1929 v kaplnke sv. Michala Archanjela v kráľovskom paláci v Madride. Svadobná hostina bola v novovybudovanom hoteli Alfonz. Už o pár mesiacov sa pár presťahoval na severný Spiš, kde manželia s deťmi žili do septembra 1944.
V júni 2015 sme vycestovali do Španielska. Naším cieľom bolo navštíviť panteón kráľov, kráľovien, princov a princezien španielskeho kráľovstva. Je to miesto odpočinku blízkych príslušníkov španielskej kráľovskej rodiny. Súčasťou interiéru kláštora je najväčšia zbierka relikvií na svete. Je tam spoločne takmer 7 500 kusov relikvií a relikviárov, ktoré sú prístupné verejnosti iba v čase sviatku Veľkej noci. Hrobku princeznej Izabely sme chceli navštíviť ako radoví turisti v rámci prehliadky kláštora. Narazili sme však na neočakávanú situáciu. Hrobka princeznej nie je v prehliadkovej trase a povolenie na vstup do hrobky musí vydať Pamiatkový úrad Španielska. Dušou dobrodruha s vierou v úspech som sa ihneď obrátil na zastúpenie Slovenska v Španielsku, teda na nášho veľvyslanca. Ako to už býva, neprejavil žiaden záujem o spoluprácu, aj keď Izabela, španielska princezná je jedným z mála a mimoriadne unikátnym prepojením dejín Slovenska a Španielska. Všetko zlé je na niečo dobré. Tak som sa rozhodol, že cestu do hrobky si „prebijeme“ samy. Oslovili sme vnuka princeznej Izabely Jozefa Michala Zamoyského (1975). Tento mladý šľachtic mi obratom odpovedal na moje prosebné maily so žiadosťou o návštevu hrobky princeznej Izabely v panteóne kráľov a kráľovien. Sprostredkoval nám kontakt na kompetentných a prihovoril sa za nás. Pri návšteve sme boli očarení interiérom panteónu. Bola pre nás pripravená špeciálna prehliadka so sprievodkyňou a ochrankou, ktorá nás zaviedla k hrobke princeznej Izabely.
Cesta sa podarila, na miesto posledného odpočinku sme obdobne ako pri princeznej Karolíne uložili drevorytinu hradu s trikolórou Slovenskej republiky. V priestoroch podzemia sme pri modlitbách pobudli 20 minút a bola nám umožnená aj fotodokumentácia priestorov. Pri odchode z panteónu sme navštívili aj veľkolepý sarkofág matky princeznej Izabely. Bola ňou kráľovská dcéra Mária Mercedes, ktorá umrela pri pôrode Izabely. A tak na mramorovom sarkofágu je zobrazená spoločne so svojou dcérkou Izabelou, ktorá v rukách pevne zviera ľalie. Naša cesta potom pokračovala do kláštora Aldehuella, o ktorej sa dozviete z iných strán magazínu.
V roku 2017 kontaktovala rodáčka z Vyšných Ružbách Katarína Šutor Chapui bývalú riaditeľku múzea Moniku Pavelčíkovú. Kataríne sa podarilo kontaktovať princeznú Carmen (vnučku princeznej Karolíny de Bourbon). A tak po čase sme si naplánovali ďalšiu poznávaciu cestu. Princezná Carmen už bola v pokročilom veku a tak sme neváhali a ihneď sa za ňou vybrali. Na letisku v Lyone nás už čakala Katka, ktorá nám urobila skvelý program po Lyone, Avignone a Cannes, kde sme navštívili aj sv. omšu v kostole Pohren. V tomto kostole bola v roku 1961 pohrebná omša za grófa Jána Zámoyského, ktorý zomrel vo Francúzsku. Neďaleko je aj starý cintorín, na ktorom je v hrobke burbonovcov pochovaný aj Ján.
Po obhliadke skvostov južného Francúzska sme sa vybrali na „audienciu“ k princeznej Carmen, ktorá sa nachádzala vo Francúzsku. Privítal nás správca usadlosti, ktorý nás ohlásil princeznej. Ja, v ruke s kyticou a darčekmi z Ľubovne, som ju vystískal na terase jej usadlosti. Privítali sme sa v poľskom jazyku. Princezná chodievala s mamou (sestrou Jána Zámoyského) často na hrad Ľubovňa, a tak jej poľština nebola cudzia. Mne ako chlapcovi, ktorý vyrastal v čase socializmu na poľskej štátnej televízii sa podarilo po poľsky dohovoriť. Po nadviazaní prvého kontaktu v poľštine sme si boli oveľa bližšie a atmosféra bola od tohto momentu a počas ďalších päť hodín príjemná, erudovaná a veľmi hodnotná.
Princezná Carmen nám vyrozprávala zážitky u strýka Janusza (tak volala Jána Zámoyského) na hrade Ľubovňa a v podhradí. Poslednýkrát bola na Slovensku v zime 1938 a potom sa s Jánom stretávali už iba u nich vo Francúzsku. Pri prehliadke interiéru som si všimol guľovnicu opretú pri posteli a tiež jazdeckú výbavu na koňa. Potom sa mi pri prezretí fotoalbumov predtucha potvrdila, princezná bola výborná poľovníčka a jazdkyňa na koni. Naším cieľom bolo získať vzácne predmety po jej príbuzných a previezť ich na Slovensko. A to sa nám aj podarilo. Na hrad Ľubovňa sme priniesli originálnu svadobnú fotografiu princeznej Izabely a Jána Zymoyského z roku 1929 (Madrid), ďalej originál listiny prvého sv. prijímania princeznej Izabely a dobové fotografie kúpeľnej obce Vyšné Ružbachy. Na fotografiách sú objekty, ktoré dnes už nie sú k videniu.
Veľmi vzácny úlovok bol súbor fotografií z kráľovskej svadby Márie Karolíny (sestra Jána) a princa Reiniera de Bourbon. Všetko nám bolo dané darom a s veľkým potešením. Princezná Carmen nám odhalila aj „trinástu komnatu“, kde mala truhlicu plnú vzácnych historických písomností, kroník, predmetov a fotografií. Pozorne sme si poklady prezreli a s rozvážnosťou ich zmapovali. Princezná nám ukázala fotografické albumy jej rodiny, predmety spojené s kráľovskou rodinou de Bourbon. Stretnutie sa ukončilo po niekoľkých hodinách v dobrej nálade. O pár rokov neskôr, v novembri 2018 sme so smútkom prijali správu o jej úmrtí.
Ľubovnianske
múzeum
PRE ODBORNÍKOV
Dňa 29. júna 2023 je hrad Ľubovňa z technických príčin zatvorený!
Skanzen pod hradom je otvorený od 9.00 – 19.00 h, posledný vstup o 18.00 h. Ďakujeme za pochopenie.
