Menu
V prejazde barokovej brány sa nachádzajú pôvodné železom obité vráta, pred ktorými bol umiestnený padací most. Nad bránou sa nachádzajú smolné nosy, do ktorých sa v prípade potreby liala horúca smola. V roku 1746 nazývali tento bastión Bierfas, teda pivný sud.
V prejazde brány sa zachoval hodnotný renesančný portál. Tento vstup do hradu zabezpečovala aj padacia mreža. Renesančná brána stratila svoje poslanie v 17. storočí, keď bola vystavaná nová baroková brána (1).
Po vybudovaní prvého nádvoria v dvadsiatych rokoch 17. storočia (pred rokom 1627) stratila bašta svoju pôvodnú obrannú funkciu a jednu z troch strieľní prebudovali na bránu, ktorou sa prechádzalo z prvého na druhé nádvorie.
Táto miestnosť v minulosti slúžila ako izba pre hradného kapitána. Na štyroch stenách sú prezentované dejiny hradu Ľubovňa a jeho najdôležitejšie kráľovské návštevy:
– hrad bol postavený na prelome 13. a 14. st. uhorským kráľom Ondrejom III. 1311 – prvá písomná zmienka o hrade. V tom čase bol vo vlastníctve palatína Omodeja Abu.
1317 – hrad daroval kráľ i s okolím svojmu vernému prívržencovi Filipovi Drugethovi. Rod Drughet vlastnil hrad do roku 1342.
1. polovica 14. stor. – kráľ Ľudovít I. Veľký povýšil mesto Stará Ľubovňa na slobodné kráľovské mesto. Podoba tohto kráľa sa nachádza na najväčšom obraze v miestnosti, oproti vstupu v strede.
1392 – návšteva uhorskej kráľovnej Márie z Anjou v roku 1392
1396 – hrad prvýkrát navštívil Žigmund Luxemburský. Jeho obraz sa nachádza na stene oproti vstupu po ľavej strane.
1412 – na hrade sa stretli Žigmund Luxemburský a Vladislav II. Jagiełło (obraz na stene oproti vstupu po pravej strane) a podpísali dohodu o mieri. Zároveň sa tu dohodli, že Vladislav požičia Žigmundovi 37 tisíc kôp pražských grošov, za čo mu Žigmund dal do zálohu 13 spišských miest a 3 slobodné kráľovské mestá. Zálohová listina sa nachádza v sklenenej vitríne medzi týmito dvoma kráľmi.
1494 – na hrad prišiel poľský kráľ Ján Albrecht II. a pobudol tu so svojím sprievodom niekoľko dní
V lapidáriu sú umiestnené pamätné tabule dokumentujúce prestavby hradu spojené s rodom Lubomírskych. Posledné tri miestnosti na dolnom podlaží sa venujú účelovým priestorom paláca z 19. storočia: kuchyňa, nakladače do pecí a sklad.
V roku 1617 tu boli delá pomenované názvami: drak, kocúr, duda, sokol. Po obvode vyúsťujú prieduchy, resp. šachty, ktoré zabezpečovali odvetrávanie podzemných chodieb – kazematov. Je to jediný zachovaný bastión tohto typu na území Slovenska (tzv. ušnicový bastión).
Ďalšie dve miestnosti sú venované prvým súkromným majiteľom hradu, rodine Raisz, ktorí vlastnili hrad v rokoch 1825 – 1880. Pri schodisku sa nachádza zachovaná suchá toaleta, ktorá mala vlastnú šachtu vedenú mimo hradieb. Posledné dve miestnosti sa zameriavajú na rodinu Zamoyskich, ktorí hrad využívali najmä na reprezentačné účely.
Z paláca sa dalo prejsť do hornej časti veže až z úrovne tretieho poschodia. V roku 1746 sa tento hradný objekt nazýval pokladnica (skarbiec).
Na druhom poschodí bolo väzenie, ktoré v roku 1768 spoznal aj známy dobrodruh Móric Beňovský. Na treťom poschodí bol sklad, na štvrtom sklad pušného prachu, na piatom miestnosť s dvoma delami a na šiestom trubačova izba (v súčasnosti výhľadňa). Z veže je pekný výhľad na Tatry i Tri koruny v Pieninách.
V dolnej časti v skale vysekali pivovar, nad ním sa nachádzala pekáreň, nad pekárňou kuchyňa a sklady. V najvyššej časti reprezentačná sieň a obytné miestnosti. V súčasnosti je v hornej časti výstava o stavbe hradu, v dolnej časti expozície liehovarníctva a pivovarníctva.
Ľubovnianske
múzeum
Spirepo
Medzinárodný vyšehradský fond
Dotácie a podpora
Granty EHP/EEA grants
