Hrad: 052/43 220 30 | Skanzen: 052/43 239 82 | Múzeum: 052/43 224 22

Bez bariér

Zámocká 22, 064 01 Stará Ľubovňa

Expozícia – Hrad

Vysoký barokový bastión so vstupnou bránou

Postavený v dvadsiatych rokoch 17. storočia (pred rokom 1627) za starostovania Stanislava Lubomirského na mieste staršej murovanej brány. Zabezpečoval prístup do hradu z juhovýchodu.

V prejazde barokovej brány sa nachádzajú pôvodné železom obité vráta, pred ktorými bol umiestnený padací most. Nad bránou sa nachádzajú smolné nosy, do ktorých sa v prípade potreby liala horúca smola. V roku 1746 nazývali tento bastión Bierfas, teda pivný sud.

V prejazde brány sa zachoval hodnotný renesančný portál. Tento vstup do hradu zabezpečovala aj padacia mreža. Renesančná brána stratila svoje poslanie v 17. storočí, keď bola vystavaná nová baroková brána (1).

Renesančná veža s bránou - tzv. Bonerova brána

Vybudovaná po roku 1553 za starostovania Jána Bonera rozšírením stredovekej brány do dolného hradu. V súčasnosti sa do nej vchádza iba bránkou pre peších, pretože väčší vstup pre vozy a koče zamurovali a zmenili na strieľňu.

Renesančná bašta (rondel)

Okrúhlu baštu vystavali obyvatelia Starej Ľubovne v roku 1528 za starostovania Petra Kmitu III. pri stredovekej bráne do dolného hradu. Renesančná prestavba opevnenia hradu v druhej štvrtine 16. storočia bola motivovaná aj vzrastajúcim tureckým ohrozením. Pôvodne sa v dolnej časti rondelu nachádzali tri veľké delové strieľne.

Po vybudovaní prvého nádvoria v dvadsiatych rokoch 17. storočia (pred rokom 1627) stratila bašta svoju pôvodnú obrannú funkciu a jednu z troch strieľní prebudovali na bránu, ktorou sa prechádzalo z prvého na druhé nádvorie.

 

Táto miestnosť v minulosti slúžila ako izba pre hradného kapitána. Na štyroch stenách sú prezentované dejiny hradu Ľubovňa a jeho najdôležitejšie kráľovské návštevy:
– hrad bol postavený na prelome 13. a 14. st. uhorským kráľom Ondrejom III. 1311 – prvá písomná zmienka o hrade. V tom čase bol vo vlastníctve palatína Omodeja Abu.
1317 – hrad daroval kráľ i s okolím svojmu vernému prívržencovi Filipovi Drugethovi. Rod Drughet vlastnil hrad do roku 1342.
1. polovica 14. stor. – kráľ Ľudovít I. Veľký povýšil mesto Stará Ľubovňa na slobodné kráľovské mesto. Podoba tohto kráľa sa nachádza na najväčšom obraze v miestnosti, oproti vstupu v strede.
1392 – návšteva uhorskej kráľovnej Márie z Anjou v roku 1392
1396 – hrad prvýkrát navštívil Žigmund Luxemburský. Jeho obraz sa nachádza na stene oproti vstupu po ľavej strane.
1412 – na hrade sa stretli Žigmund Luxemburský a Vladislav II. Jagiełło (obraz na stene oproti vstupu po pravej strane) a podpísali dohodu o mieri. Zároveň sa tu dohodli, že Vladislav požičia Žigmundovi 37 tisíc kôp pražských grošov, za čo mu Žigmund dal do zálohu 13 spišských miest a 3 slobodné kráľovské mestá. Zálohová listina sa nachádza v sklenenej vitríne medzi týmito dvoma kráľmi.
1494 – na hrad prišiel poľský kráľ Ján Albrecht II. a pobudol tu so svojím sprievodom niekoľko dní

Historická expozícia: Hrad kráľov a starostov

1553 - starosta Ján Boner sa postaral o rekonštrukciu hradu po veľkom požiari. Hrad získal renesančnú podobu.
1591 - hrad je v rukách poľského šľachtického rodu Lubomirski. Obrazy príslušníkov rodu sa nachádzajú na stene napravo vedľa vstupu. Rod vlastnil hrad do roku 1745.
1642 - 1647 - na hrade bola postavená baroková kaplnka, barokový palác a bolo vykonaných niekoľko ďalších prác. Výstavbu inicioval Stanislav Lubomirski.
1655 - Juraj Sebastian Lubomirski ukryl na hrade poľské korunovačné klenoty. Boli tu do roku 1661. Potom boli odvezené do Krakova na hrad Wawel.
1656 - hrad navštívil poľský kráľ Ján II. Kazimír, ktorý sa vracal z exilu do rodnej vlasti – Poľska.
1683 - hrad bol svedkom dôležitej návštevy v roku 1683, keď sem zavítal víťaz bitky pri Viedni - Ján III. Sobieski. Poľský kráľ sa na hrade zdržal len pár dní, no stihol tu napísať aj niekoľko listov svojej milovanej manželke Márii Kazimíre.
Koniec 18. stor. - hrad sa dostáva do rúk poľského kráľa Augusta III., ktorý ho daroval svojej manželke Márii Jozefe Habsburskej. Obraz panovníčky sa nachádza na vrchnej časti steny, vedľa vstupu.
1768 - na hrade bol väznený dobrodruh a cestovateľ Móric Beňovský.
1769 - územie zálohu sa dostáva späť pod správu uhorskej koruny. Panovníčka Mária Terézia ho v roku 1772 zákonom pripojila k územiu Uhorska. Jej dobové vyobrazenie sa nachádza priamo nad dverami.
1825 - hrad odkúpil uhorský šľachtic Juraj Félix Raisz.
1882 - 1944 - hrad bol v rukách poľského šľachtického rodu Zamoyski

Barokový palác - dolné podlažie

Barokový palác bol postavený v roku 1642 zásluhou vtedajšieho starostu Stanislava Lubomírskeho. Jeho portrét je umiestnený v prvej miestnosti. Na schodisku sa nachádza pamätná tabuľa z roku 1642.

V lapidáriu sú umiestnené pamätné tabule dokumentujúce prestavby hradu spojené s rodom Lubomírskych. Posledné tri miestnosti na dolnom podlaží sa venujú účelovým priestorom paláca z 19. storočia: kuchyňa, nakladače do pecí a sklad.

 

V roku 1617 tu boli delá pomenované názvami: drak, kocúr, duda, sokol. Po obvode vyúsťujú prieduchy, resp. šachty, ktoré zabezpečovali odvetrávanie podzemných chodieb – kazematov. Je to jediný zachovaný bastión tohto typu na území Slovenska (tzv. ušnicový bastión).

Západný renesančný bastión / kazematy - podzemné chodby

Postavený po roku 1544 (v roku 1553 už stál) za starostovania Petra Kmitu III. podľa projektov talianskeho staviteľa Antona. Zabezpečoval obranu hradu z najzraniteľnejšej juhozápadnej strany. V jeho hornej i dolnej časti sa nachádzalo po 8 delových strieľní. Západný bastión tvoril so svojimi 16 strieľňami pilier obrany hradu.

Neskorogotická brána

Od 15. storočia tvorila vstup do horného hradu. Zachoval sa z nej portál – tzv. oslí chrbát. V 16. storočí bola renesančne prestavaná. Jej prvé vráta boli železné, druhé dubové. V súčasnosti je tu umiestnená voziareň.

 

 

Ďalšie dve miestnosti sú venované prvým súkromným majiteľom hradu, rodine Raisz, ktorí vlastnili hrad v rokoch 1825 – 1880. Pri schodisku sa nachádza zachovaná suchá toaleta, ktorá mala vlastnú šachtu vedenú mimo hradieb. Posledné dve miestnosti sa zameriavajú na rodinu Zamoyskich, ktorí hrad využívali najmä na reprezentačné účely.

Barokový palác - horné podlažie

Horné podlažie barokového paláca dokumentuje prevažne 19. a 20. storočie. Lovecký salón zaznamenáva záľubu šľachticov v minulosti. Druhá kuchyňa nesie aj názov „čierna kuchyňa,“ vďaka svojmu prirodzenému začerneniu. V strede kuchyne bolo umiestnené ohnisko, nad ktorým sa nachádzal komín. Kvôli nedostatku okien bolo v miestnosti nedostatočné odvetrávanie. Steny sa tak v krátkom čase začmudili.

Baroková kaplnka

Kaplnka sv. Michala Archanjela bola postavená v roku 1647, čo dokumentuje text oválnej tabule nad vstupom do kaplnky. Pred ňou sa nachádza cintorín, kde sú pochovaní aj majitelia hradu – Juraj Félix Raisz a Apolónia Raisz. Zo staršieho zariadenia kaplnky sa zachovali tri barokové oltáre a krstiteľnica.

Z paláca sa dalo prejsť do hornej časti veže až z úrovne tretieho poschodia. V roku 1746 sa tento hradný objekt nazýval pokladnica (skarbiec).

Gotický palác

V strede starého hradu sa nachádzajú ruiny gotického paláca, postaveného na prelome 13. a 14. storočia alebo počas 14. storočia. Po požiari roku 1553 bol renesančne prestavaný. V suteréne paláca sa zachovali tri klenuté pivnice vytesané do skaly po roku 1553, na prízemí boli skladovacie priestory, na prvom poschodí sála s veľkými oknami a v podkroví izby.

Gotická veža – bergfried (nebojsa)

Postavená na prelome 13. a 14. storočia alebo počas 14. storočia. Neskôr k nej pristavali tri oporné piliere. Prízemie slúžilo ako sklad streliva. Nad ním bol ďalší sklad, kde sa vstupovalo z prvého poschodia gotického paláca.

Na druhom poschodí bolo väzenie, ktoré v roku 1768 spoznal aj známy dobrodruh Móric Beňovský. Na treťom poschodí bol sklad, na štvrtom sklad pušného prachu, na piatom miestnosť s dvoma delami a na šiestom trubačova izba (v súčasnosti výhľadňa). Z veže je pekný výhľad na Tatry i Tri koruny v Pieninách.

V dolnej časti v skale vysekali pivovar, nad ním sa nachádzala pekáreň, nad pekárňou kuchyňa a sklady. V najvyššej časti reprezentačná sieň a obytné miestnosti. V súčasnosti je v hornej časti výstava o stavbe hradu, v dolnej časti expozície liehovarníctva a pivovarníctva.

Renesančný palác

Postavený bol na mieste stredovekej kuchyne po roku 1553 podľa projektov staviteľa Jána Frankensteina.

Hradná studňa

Vyhĺbená v stredoveku. V písomných prameňoch sa spomína od 16. storočia, keď v jej susedstve stála pekáreň (1553). Od polovice 16. storočia nebola jediným zdrojom vody. Po roku 1553 bol na hrade vybudovaný vodovod. Voda sa privádzala drevenými rúrami z protiľahlého kopca.

Repliky poľských korunovačných klenotov

V 17. storočí boli v priestore pod kaplnkou ubytovaní vojaci. Dodnes sa tu zachovala pôvodná pec. V strede miestnosti sú prezentované repliky poľských korunovačných klenotov, ktoré boli na hrade uschované v rokoch 1655 – 1661.

Vysoký bastión - expozícia Zamoyských

V 18. storočí hornú časť bastiónu obýval gubernátor – správca zálohovaného územia. V súčasnosti je tu umiestnená expozícia venovaná posledným súkromným majiteľom hradu z rokov 1882 – 1945 – šľachtickej rodine Zamoyských. Obsahuje originálne zbierky z obdobia konca 19. storočia, no zväčša z čias, keď tu pôsobili gróf Ján Zamoyský a španielska princezná Izabela de Bourbon.

Dôležitý oznam!

Dňa 29. júna 2023 je hrad Ľubovňa z technických príčin zatvorený!
Skanzen pod hradom je otvorený od 9.00 – 19.00 h, posledný vstup o 18.00 h. Ďakujeme za pochopenie.